Župa schválila strategický dokument na zmenu klímy

837
zmena klímy

Bratislavský samosprávny kraj (BSK) je rozhodnutý systematicky reagovať na dopady zmeny klímy na svojom území. Jedným z nástrojov sa stal strategický dokument s názvom Adaptačný plán Bratislavského samosprávneho kraja na zmenu klímy. Ten na zasadnutí zastupiteľstva v piatok 12. mája 2023 schválili župní poslanci. Zameraný je najmä na sídla a prostredie priamo s nimi súvisiace.

„V téme zmeny klímy sa ako župa dlhodobo angažujeme. Našim cieľom je vytvorenie moderného regiónu s vysokou kvalitou života a životného prostredia, ktorý pri rozvojových aktivitách využíva najmodernejšie technológie a riešenia šetrné k životnému prostrediu. Za jednu z najvýznamnejších aktuálnych výziev považujem zmenu klímy a reakciu na jej dopady. Zároveň za kľúčový považujem proces prispôsobovania sa dopadom zmeny klímy v sídelnom prostredí. Aj tu budeme totiž pociťovať dôsledky zmien klímy, ktoré budú mať priamy dopad na sociálny, ekonomický a environmentálny systém, ” uviedol Juraj Droba, predseda BSK.

Bratislavský kraj už dlhodobo sústreďuje svoju pozornosť na adaptáciu na negatívne dôsledky zmeny klímy, uvedomujúc si vážne výzvy vyplývajúce z rastúcej urbanizácie a nárastu počtu obyvateľov. Vyjednáva priaznivé podmienky dostupnosti externých financií viazaných na zmenu klímy na európskej úrovni. V spolupráci s mestami a obcami kraja Úrad samosprávneho kraja intenzívne pracuje na vytváraní a implementácií efektívnych projektových zámerov zmierňujúcich dopad týchto zmien. 

„Z pozície regionálnej samosprávy vidíme našu úlohu v rámci adaptačného plánu najmä vo vytváraní umožňujúceho prostredia pre systematický a na faktoch založený adaptačný proces. Jeho dôležitým  faktorom je aj priama podpora miest a obcí, ktorých katastre tvoria územie kraja,“ dopĺňa Droba. Vytváranie umožňujúceho prostredia spočíva v organickom začlenení témy adaptácie do procesu spravovania rozvoja územia BSK, ktoré zahŕňa plánovanie a rozhodovanie.

„Prečo je táto téma dôležitá? S klimatickou krízou sa stretávame denne, pretože v klimatickej kríze sa už nachádzame. Sú dva spôsoby ako vieme zmenu klímy zmierniť. Sú to mitigačné a adaptačné opatrenia. V rámci mitigačných opatrení musíme radikálne obmedziť tvorbu skleníkových plynov. Na to majú najväčší dosah vlády či priemysel. Na adaptačné procesy máme priamy dosah práve my. Ide o zásahy, ktoré vieme realizovať tu a teraz. Sú vykonateľné v krátkom čase, pričom vďaka nim vieme markantne zmeniť svoje bezprostredné okolie a tým zvýšiť kvalitu života, bezpečia, zdravia aj vitality životného prostredia, od ktorého sme bytostne závislí,“ uviedol Michal Sabo, podpredseda BSK pre životné prostredie.

Adaptačný plán BSK sa zameriava na:

  • inštitucionalizovanie adaptácie v organizačnej štruktúre BSK a vytvorenie potrebnej odbornej kapacity na implementáciu adaptačného procesu,
  • systémové zapracovanie adaptácie do všetkých relevantných existujúcich a vznikajúcich strategických dokumentov, koncepcií a politík,
  • vytvorenie databázy údajov a informácií potrebných pre monitorovanie adaptačného procesu v kraji.

Priama podpora miest a obcí, prípadne ďalších subjektov BSK v oblasti procesu adaptácie, je zacielená na budovanie povedomia a vzdelávanie, poskytovanie odborného poradenstva a na finančnú podporu adaptačných aktivít.

Adaptačný plán má päť častí. Prvou je socioekonomická charakteristika kraja s dôrazom na klimaticko-adaptačné aspekty. Druhou je klimatologické posúdenie územia kraja z hľadiska súčasných a očakávaných dopadov zmeny klímy. Nasledujú kapitoly hodnotenie procesnej a územnej zraniteľnosti kraja a taktiež vízie, ciele a príslušné opatrenia. Piatou kapitolou je mechanizmus implementácie a hodnotenia napĺňania cieľov.

Vízia, ciele a opatrenia strategickej časti, ako aj mechanizmus implementácie dokumentu sú nastavené tak, aby BSK mal v roku 2030 pripravené a už aj zapracované plánovacie, rozhodovacie a realizačné procesy takým spôsobom, že sa systémovo bude zvyšovať odolnosť kraja na dopady a dôsledky zmeny klímy.

„Je to téma, ktorá je nielen moderná a populárna, ale predstavuje veľmi vážne ohrozenie nášho územia,“ upozornila Barbora Lukáčová, riaditeľka odboru stratégií, územného rozvoja a riadenia projektov BSK. „Táto téma vážne zasahuje do socio-ekonomických ukazovateľov kraja. Preto župa vytvorila stratégiu adaptácie na zmenu klímy, ktorej spolutvorcami sú všetci relevantní aktéri z územia – od štátnych inštitúcií až po mimovládne organizácie. Adaptačný plán BSK nenahrádza adaptačné plány konkrétnych obcí, ale dáva obciam lepšiu vedomosť a orientáciu v téme, poskytuje im podporu a súčasne je určitým strategickým usmernením pre realizáciu adaptačných opatrení na ich území.“

Významnú časť tohto dokumentu tvorí hodnotenie územnej zraniteľnosti na štyri dopady zmeny klímy – častejšie a intenzívnejšie vlny horúčav, povrchové záplavy, riečne záplavy a dlhodobé suchá. Ako základná jednotka posúdenia sa berie do úvahy územie obce ako celku. Hodnotenie územnej zraniteľnosti BSK bralo do úvahy výstupy z Atlasu hodnotenia zraniteľnosti a rizík nepriaznivých dôsledkov zmeny klímy na území hlavného mesta SR Bratislavy (Atlas), ktorý bol vyhotovený už pred začatím prác Adaptačného plánu BSK.

Adaptačný plán BSK si môžete STIAHNUŤ TU >>