Juraj Droba spolu s deväťčlennou skupinou poslancov župného zastupiteľstva navštívil našu kanceláriu v Bruseli. Cieľom pracovnej cesty bolo bližšie spoznať dôležitosť Bruselu pre regionálnu politiku, ako aj pre Bratislavský kraj. „Je podstatné, aby župní poslanci poznali, ako fungujú inštitúcie Európskej únie a aký význam majú pre regióny Slovenska. Bolo dôležité pochopiť, aká je úloha Bratislavského kraja v Bruseli. Cenná bola najmä návšteva slovenského oddelenia na DG REGIO Európskej komisie, kde sme spoločne lobovali za využitie eurofondov na budovanie kapacít základných škôl, čo je akútny problém našich miest a obcí,“ ozrejmil Juraj Droba, predseda Bratislavského samosprávneho kraja, ktorý je členom Európskeho výboru regiónov a zastáva funkciu predsedu národnej delegácie.
V apríli bol vymenovaný za spravodajcu stanoviska na tému metropolitných regiónov a ich výzvam v kohéznej politike po roku 2020. Akútnu potrebu navyšovania kapacít ZŠ v obciach BSK možno odôvodniť dvoma kľúčovými faktormi:
- demografickými tendenciami – odhadovaný nárast počtu obyvateľov v satelitných obciach BSK do roku 2030 je 161%,
- prechodom detí z materských škôl, ktorých kapacity boli v poslednom období výraznejšie navyšované, do základných škôl.
Od roku 2000 môžeme v našom kraji pozorovať silnú expanziu mesta do priestoru v smere z Bratislavy do okolitých obcí. Spôsobila to jednak vysoká miera sťahovania sa ľudí z ostatných regiónov Slovenska do hlavného mesta, ale aj zmeny územných plánov viacerých obcí, kde vznikli mnohé rezidenčné oblasti.
V tom čase pomerne výhodná cena pozemkov viedla k masovej výstavbe rezidenčných štvrtí, čo prinieslo extrémny nárast počtu obyvateľov. Z obcí, ktoré mali na konci 90. rokov okolo 1 500 až 2 000 obyvateľov, sa stali obce s dvoj- až trojnásobným počtom obyvateľov. Najvýraznejším príkladom je obec Chorvátsky Grob, kde oproti roku 1996 došlo k nárastu počtu obyvateľov o 290 %, no podobnému problému čelia aj obce Slovenský Grob, Bernolákovo, Rovinka, Dunajská Lužná, Limbach, Stupava a ďalšie.
Zatiaľ čo počet obyvateľov rástol výrazným tempom, rozvoj vybavenosti a príslušnej infraštruktúry v obciach nereflektoval intenzitu rastu obyvateľstva, prípadne úplne absentoval. Aktuálne najväčší nesúlad medzi reálnymi potrebami obyvateľstva a súčasným stavom infraštruktúry je v prípade materských a základných škôl. V priebehu rokov 2017 a 2018 bolo v rámci Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) podávaných spolu 30 žiadostí o nenávratný finančný príspevok, zameraných na zvyšovanie kapacít materských škôl na území BSK. V najkritickejších prípadoch musela v roku 2015 zasiahnuť aj vláda SR, ktorá prostredníctvom dotácií z ministerstva školstva podporila spolu 40 projektov navýšenia kapacít materských škôl napr. v Stupave, Šenkviciach, Slovenskom Grobe, Chorvátskom Grobe, Bernolákove, Dunajskej Lužnej, Ivanke pri Dunaji. Nárast detí v materských školách, ktorý evidujeme v priebehu posledných rokov, sa v tých nasledujúcich prirodzene premietne aj do počtu žiakov na základných školách. Dôležitým indikátorom rastúcej potreby rozširovania kapacít ZŠ do budúcna je aj rastúci počet vydaných stavebných povolení, ktorý taktiež indikuje plánovaný nárast obyvateľstva.
BSK má potrebu navyšovania kapacít základných škôl v priľahlých obciach Bratislavy, pričom počet tried, ktoré je potrebné vytvoriť, už nie je možné riešiť len prostredníctvom stavebných úprav existujúcej infraštruktúry ZŠ, ale tiež formou vybudovania úplne nových komplexných školských areálov.
