Dobré projekty v kraji odsýpajú. S primátormi, starostami a župnými poslancami sa pravidelne stretávame v teréne, aby sme navštívili miesta, ktoré spoločne meníme.
„Skontrolovali sme práce na synagóge, ktorú sme veľkou investíciou zachránili v hodine dvanástej, keď už z nej bola úplná ruina. Bude kultúrnym stánkom pre celý región. Všetko ide podľa plánu a odovzdáme vám ju na jeseň. Momentálne rekonštruujeme interiér. Okrem už plánovaných expozícií a podujatí si v nej vieme predstaviť aj krásne koncerty komornej hudby. Dali sme preveriť akustiku. Rozsiahlu rekonštrukciu sme financovali kompletne z vlastných zdrojov,“ uviedol predseda BSK Juraj Droba.
„Ďalej školstvo, na materskej škole Kysucká boli vytvorené tri nové triedy, budova je zateplená a zmodernizovaná. Na ZŠ Tajovského pribudla biologicko-chemická učebňa, nakúpili sme vybavenie a aj túto školu čiastočne zrekonštruovali. Oboje financované z eurofondov – IROPu,“ pokračuje župan.
S mestom Senec spolupracujeme aj na dvoch dopravných projektoch. Na stavbe parkovacieho domu na Železničnej, financovaného taktiež z IROP-u. A prebieha verejné obstarávanie na projektovú dokumentáciu križovatky ciest II/503 a III/1062, stavebné povolenie by sme chceli získať ešte tento rok. Toto bude veľká vec a snažíme sa získať externé zdroje.
Pozrite si celú fotogalériu z výjazdu.
Historický objekt bol postavený v rokoch 1905 – 1906 podľa plánov seneckého staviteľa Jozefa Halzla (1864 – 1932), v secesno-maurskom štýle. Ako synagóga slúžila až do roku 1956, keď bola zhabaná židovskej komunite štátom. Potom sa používala ako sklad a sýpka; rúry sýpky prerazené do kazetového stropu boli viditeľné až do jej pamiatkovej obnovy. V deväťdesiatych rokoch 20. storočia bola budova v žalostnom stave vrátená Ústrednému zväzu židovských náboženských obcí v Slovenskej republike.
V 30. rokoch 20. storočia tu vznikla aj dvojtriedna škola, dnes budova na Kollárovej ulici, nechýbal ani cintorín, ktorý sa nachádza na Trnavskej ceste a bol založený ešte v roku 1888.
Mikve je dôležitá židovská inštitúcia zabezpečujúca tzv. rodinnú čistotu a podľa židovského zákona má jej zriadenie prednosť pred výstavbou synagógy. Ponorenie do vody má očistný rituálny účinok. Taktiež tu stála pec na pečenie chleba. Súčasťou židovskej komunity v Senci bol aj dom, kde býval mimoriadne obľúbený rabín Emanuel Breznitz (1882 – 1944) so svojou rodinou.
