Od polovice 16. storočia sa na západnom Slovensku začali usádzať habáni, ktorí svojou remeselníckou činnosťou, najmä keramikárstvom, vryli hlbokú, dodnes trvajúcu stopu.Významnou súčasťou slovenských tradícií je výroba keramiky – majoliky. Je to maľba na bielej podkladovej glazúre.
Pani Mária Hanusková, rodená Turanská sa od roku 1986 spoločne s manželom Oskarom venuje keramickej tvorbe Majoliky vo vinohradníckom meste Pezinok, kde žijú a tvoria doteraz. Majú jedného syna a radosť im robí dvojročná vnučka. Umelecké sklony pravdepodobne Mária zdedila po svojej mame, ktorá krásne maľovala, a otec, ktorý pracoval v tehelniach, jej umožnil prácu s hlinou. Jej mama a babka pochádzali z Myjavy, čo sa značne prenieslo aj do jej tvorby. Vinohradnícka tematika jej prirástla k srdcu, nakoľko vyrastala vo vinohradníckom meste a v rodine, ktorá obrábala vinohrady.
Mária od detstva veľmi veľa kreslila, maľovala vodovými farbami, ale i modelovala. Láska k umeniu ju viedla na umeleckú strednú odbornú školu v Pezinku so zameraním maliar – keramik. Po ukončení vzdelania pracovala až do roku 1986 v Slovenskej ľudovej majolike v Modre, kde sa snažila učiť hlavne od starších a skúsenejších kolegov.
V roku 1987 spoločne s manželom Oskarom začali spoluprácu s Úľuv-om, kde pôsobia dodnes. V ateliéri to majú spravodlivo rozdelené: Mária sa venuje umeleckej realizácii, Oskar technickej realizácii a administratíve. Oskar taktiež veľmi rád fotí. Táto umelecky založená dvojica tvorí najmä figurálne plastiky v krojoch, sakrálnu umeleckú tvorbu, keramické reliéfy a kachlice, keramické busty, modelované taniere a najnovšie keramické šperky i magnetky. Z keramických šperkov tvorí nádherné prstene, náramky, prívesky i brošne. Od roku 2014 sa Mária venuje aj maľbe obrazov s umeleckým menom MajaH. Obrazy maľuje na podkladové dosky so špeciálnou štruktúrou, ktoré jej pripravujú akademici z Kyjeva. Nemá rada stereotyp, rada skúša a tvorí nové veci, napríklad aj maľbu na hodváb.
Sakrálna tvorba – betlehemy, sochy svätých a patrónov. Z jej rúk vyšlo najmä veľa svätých Urbanov – patróna vinohradníkov. Mária si najprv preštuduje životopisy svätých a vytvorí ich podľa svojej predstavy. Netvorí podľa žiadnej predlohy. Pre kostol v Poprade – Kvetnici vytvorila celú krížovú cestu, Poslednú večeru a sochu Dobrého pastiera. Taktiež jej betlehemy majú obrovský úspech, niekoľkokrát sa zúčastnila celosvetovej výstavy s názov „100 betlehemov“ v Ríme, poslednú otváral aj súčasný pápež František. Výstava betlehemov sa v Ríme organizuje od roku 1968.
Figurálne plastiky – manželia tvoria predovšetkým postavy v krojoch z celého Slovenska. Vytvoreniu figurálnej plastiky v kroji predchádza štúdium detailov jednotlivých častí krojov z etnologických materiálov.
V tejto tematike uprednostňuje Mária kroje typické pre oblasť Pezinok a Myjava, čo je následok vplyvu z jej detstva. Často stvárňuje postavy vinohradníkov. Ako sama priznáva, najradšej tvorí ženské postavy, ktoré aj prevládajú v jej tvorbe. Výroba jednej sochy trvá vyše mesiaca.
V tomto časovom intervale je zahrnutá modelácia, vydlabanie sochy, jej prilepenie na podstavec, opätovné domodelovanie. Potom nasleduje pomalé schnutie a vypálenie v peci pri 980 stupňoch Celzia. Následne sa soška naglazuje, namaľuje a opätovne vypáli. Celý tento proces tvorby figurálnej plastiky je značne časovo náročný a s neistým výsledkom. Soška sa môže poškodiť nielen počas schnutia, ale i pri vypaľovaní v peci. Ak sa však všetko podarí, tak ako má, výsledok stojí jednoznačne za to. Figurálne plastiky od pani Márie, vynikajú najmä prirodzenosťou tvarov a prezrádzajú citlivú dušu tvorcu.
Reliéfy a kachlice – v reliéfnej tvorbe prevládajú motívy vinárske a vinohradnícke, oslavujúce celoročnú prácu vinohradníka. Séria s touto témou sa nazýva Vinohradnícky alebo Vinársky rok. Ich tvorba je zameraná hlavne na reliéfy a kachlice s tematikou slovenských ľudových odevov.
Manželia Hanuskovci od roku 1986 sa oficiálne venujú umeleckej keramickej tvorbe, boli v roku 1994 pri založení Cechu slovenských keramikov v Modre, stáli pri vzniku Keramických Trhov v Pezinku. Svoje diela začali vystavovať na samostatných výstavách až v roku 1999. Odvtedy usporiadali veľké množstvo samostatných, ale i spoločných výstav. Spomeniem len pár: vystavovali v mestách Pezinok, Piešťany, Nové Mesto nad Váhom, Trnava, Kežmarok, Svätý Jur, Myjava, Kúty, Lipany, Stropkov, Vranov nad Topľou, v zahraničí Rakúsko vo Viedni v Brandlhof in Radlbrunn. O ich tvorbu je celosvetový záujem o čom svedčia zápisy návštev v ich kronike z krajín ako Česko, Nemecko, Rakúsko, Singapur, Japonsko, Rusko, Kuba, Turecko i USA.
Mária a Oskar Hanuskovci sa venujú výrobe ľudovoumeleckej dekoratívnej keramiky a svojím posolstvom uchovávajú keramikársku tradíciu aj pre ďalšie generácie. Je radostnou správou, že záujem mladých ľudí o keramiku a výrobky z nej sa zvyšuje. V tvorbe manželov Hanuskovcov sa spája plastickosť materiálu, s teplom vypaľovanej pece a spektrom farieb. Nádherné umelecké diela, ktoré vychádzajú z ich rúk sú skutočnou pastvou pre každého, komu sa dostalo tej cti ich vidieť.
