Marec rokov minulých, alebo múdrosti z Domovej pokladnice 1971

26

„Dnes sa ľudia starajú len o svoje záujmy; želal by som si, aby sa táto praktická spoločnosť presvedčila, že je v jej vlastnom záujme, aby si ctila umelcov aspoň tak ako továrnikov a inžinierov.“

Auguste Rodin

Kedysi dávno zobrazovali tento mesiac ako smrtonosa a či človeka, ktorý bol od hlavy až po päty ozbrojený, v jednej ruke držal kopiu a v druhej štít. V tomto mesiaci sa po niekoľkomesačnom pokoji opäť začali výboje a vojny a s vojnami prepukali choroby. Mor a chrípky kosili nešťastné ľudstvo. Iné, rovnako staré kalendáre prinášali v marci vyobrazenia oráča so škovránkom vysoko nad ním. A hoci dnes už všetci vieme, že v prírode je to inak, začítajme sa aspoň v jednom takom starom kalendári. Len preto, že by to sotva kto povedal dnes krajšie:

„Tento mesiac, v ktorom slnce, jeden z veľkých okrskov nebies (alquatorem), prestupuje a v polnočných krajinách skrzo rovnejšie lúče povetrie pretepľuje a všetko rodiace, zimou stuhnuté a skrehnuté spod zeme opäť volá a dráždi a z najbližších zeme príbytkov vyvádza krajnými údmi ľudského tela, jako hlavou a nohami vládne. V tomto čase je dobré, ak je Slnce v znamení rýb, nohy a ruky liečiť, najmä však ísť do kúpeľov, a ak je to v znamení škopca, aj bolesti hlavy ľahšie pominú.“ Astrologický mesiac sa začína, keď slnce prichádza do znamenia škopca. V týchto chvíľach je nebezpečné dažďovú vodu zbierať a najmä ju piť. (To je napokon nebezpečné vždy.)

Marec nám prináša niekoľko veľmi pekných dní, v ktorých sa jar uvedie, a oproti predchádzajúcim mesiacom zrazu akoby prebral človeka. Vraví sa: „Suchý marec, chladný apríl a mokrý máj, bude v stodolách raj.“ Koľko je v marci zahmlených rán, toľko je potom v júli letných búrok. Ak má marec rosné rána, apríl potom prichádza s mrazmi. Ak ale kuká v marci kukučka a ak 17. marca kŕka aj žaba, alebo zagága divá hus, vraj čoskoro príde leto.

Vrtochy MARCA:

3. marca 1376 bola v krajine ohromná povodeň. Vody Vltavy vnikli až do kostola sv. Mikuláša na Malej strane. Podobné povodne boli vo Viedni, v Bratislave a v iných mestách. Nato prišli v tom roku hrozné choroby, starci a deti mreli, akoby ich kosil.

6. marca 1471 bolo veľmi teplo a sucho. Bol to mimoriadne teplý a pekný rok, ktorý zaznamenali mnohí kronikári. Na Jána predávali skoré jabĺčka a hrušky. Pred Petrom a Pavlom už bolo po žatve a ešte v polovici decembra kvitli lúky.

6. marca 1556 sa ukázala na nebi kométa a po 12 dní svietila ako najjasnejšia hviezda. V tom roku vypukla vojna medzi pápežom Pavlom IV. a Filipom, kráľom španielskym, a Henrichom, kráľom francúzskym a neapolským. Kto videl film „V službách pápeža“ o Michelangelovi, iste si spomenie na túto vojnu i na pápeža raneného v nej. Turek vpadol do Štajerska a ovládol Szeget. V Holandsku vypukol hlad a Praha mala vyhlásený ročný pôst ako pokánie.

9. marca 1512 sa strednou Európou prehnali búrky. Hoci cez deň snežilo, náhle sa oteplilo a večer boli strašné hrmavice v Prahe a iných mestách. V Prahe vtedy zhorela Biela veža na hrade. Veže zhoreli aj v Drážďanoch a v Hradci Králové.

13. marca 1077 bola v celej Európe strašná hmla a trvala 35 dní. Človek nevidel človeka na 4 kroky. Ľudia sa báli vyjsť z domu, že stretnú obrovské obludy.

16. marca 1485 bolo zatmenie slnka. Jeho vplyv trval vraj až 16 rokov. Po ňom prišli veľké zimy a vymrzli vinice i obilie. Mrazy trvali až doprostred júna.

V marci 1068 bola v Európe krutá zima. Začala sa na Tri krále a trvala až do 21. marca. Veľa ľudí a statku pomrzlo.

20. marca 1420 bolo tak teplo, že v ten deň už kvitli jablone a 4. apríla už kvitol aj vinič.

22. marca 1258 bola ešte taká tuhá zima, že bol zamrznutý Dunaj a chodilo sa po ňom aj s vozmi.

25. marca 1473 bolo tak teplo, že v ten deň rozkvitli všetky stromy. Nato prišlo sucho a teplo. Leto bolo veľmi horúce. Od mája až do augusta ani len nekvaplo. Rieky a potoky vyschli a mlynári úplne zbankrotovali. Dunaj sa dal ľahko prejsť. Na mnohých miestach predávali vodu za peniaze. Potom suchom roku prišla veľmi tuhá zima.

29. marca 1092, práve na Veľkú noc, napadlo veľa snehu a udrela zima s mrazmi, aké nebývajú ani uprostred zimy.

31. marca 1475 preletelo nad Maďarskom také množstvo kobyliek, že úplne zatemnili slnko. Ľudia sa veľmi preľakli a mnohí si v tej chvíli vzali život.

Storočná predpoveď

Od 1. marca jasná chvíľa pri slabých mrazoch. Od 7. marca oblačno a premenlivo, dosť časté dažde až do druhej polovice mesiaca. Koncom mesiaca sa vyčasí s vetrami a všeobecne sa ochladí na niekoľko dní.

Aký býva Marec?

Zo sto marcov býva 54 miernych a 46 chladných. Na mierny marec nadväzuje v 44 prípadoch teplý apríl a veľmi skorá jar a len 10 chladnejších. Teda ak je teplý marec, aj apríl býva teplejší. Za 8 rokov býva 1 marec mimoriadne mokrý. Inak je to u nás typicky suchý mesiac. Priemerne svieti v marci slnce práve toľko hodín, koľko má rok dní.