Od stredy sa uvoľnili ďalšie obmedzenia zavedené v súvislosti s pandémiou koronavírusu. Na svojich divákov sa tak konečne môžu tešiť medzi inými aj divadlá. Návštevnosť však bude obmedzená, pretože každé predstavenie sa môže prísť pozrieť najviac 100 divákov.
Ako sa s celou situáciou vysporiadalo divadlo Astorka Korzo 90 sme sa opýtali priamo riaditeľa Vladimíra Černého.
„Veľmi nás to zasiahlo v tom, že sme museli rušiť všetky naše rozbehnuté projekty. Mali sme pár dní pred premiérou nádhernej inscenácie Pohľad z mosta od Arthura Millera. Museli sme zrušiť náš festival a, čo je najhoršie, museli sme zrušiť aj oslavu 30. výročia vzniku divadla. Mali nejaké domáce úlohy herci? Presne tak! Museli prečítať množstvo hier, aby sme si v budúcnosti mohli niečo vybrať. Skoro každý náš herec má v hlave niekoľko postáv. Keď tie predstavenia v skratke nemôžu byť hrané, ale keď máte 10 postáv alebo 8 postáv, tak prakticky musíte na to myslieť stále. Hneď, ako to bolo možné podľa nariadení, tak sme začali skúšať. A začneme hrať 4. júna. Lebo to sú mini predstavenia, ktoré ideme hrať. Čiže naši diváci sa môžu tešiť na Na koho to slovo padne, to je úspešná komédia, ktorá má pomaly 400 repríz. Tam hrá Jakab, Kemka, Miezga, Kobielsky a Latinák. Takisto potom hráme Čudné popoludnie profesora Burkeho, to je zase iba 5 ľudí, čiže zase iba pre tých 55 divákov. A potom, ako tretie, budeme hrať Letmý sneh, krásne predstavenie, ktoré sme urobili dramatizáciu významného slovenského autora Vilikovského. Ale hlavne, aby diváci už si pomaličky začali zvykať. A keď pán Boh dá, všetko pôjde ďalej tak, ako doteraz ide, tak v septembri začneme s premiérami. Teraz, samozrejme, budeme robiť ešte oprašovačky do konca sezóny. Predlžujeme sezónu do 9. júla. To znamená, ja dbám na to, aby sme nešli do straty, ale hlavne, že naštartujeme už ten spôsob divadiel, že začneme hrať a tí naši diváci k nám prídu.“
Ako vnímate v tejto situácii to, že ste divadlo zriaďované Bratislavským samosprávnym krajom?
„Mali sme rôznych zriaďovateľov, ale odkedy sme v Bratislavskom samosprávnom kraji, tak v podstate cítime tú podporu. A až teraz, napríklad počas tejto pandémie a počas takejto otrasnej situácie, si človek uvedomí, že má niekoho za sebou, kto ho chráni. Ale my sme kedysi mali kancelárie v Národnom osvetovom centre, kde sme mali svoje sídlo, ekonomické oddelenie, všetko. A nepredĺžili nám tam zmluvu a my sme vlastne sa museli do jedného mesiaca niekam vysťahovať. Stretol som priateľa, majiteľa tohto, ktorý mi povedal, ja mám voľné priestory. Tak sme si to išli pozrieť. No a od údivu sme boli úplne nadšení. Tak sme si tu zobrali kancelárie, dokonca aj nájom je nižší ako tam, kde sme boli predtým. To bola zhoda okolností, ale bolo to aj šťastie. A dostali sme ešte k tomu nejaké skladové priestory. No a potom čerešnička na torte bola, že pozrieť sa na túto pivnicu. Okamžite mi napadlo staré divadlo na Korze na Sedlárskej ulici, legendárna pivnica, kde bolo tri roky fantastické divadlo. A hovorím si, tak táto pivnica je ešte lepšia. Tak potom ja som hneď skúsil ísť na župu, presvedčiť ich a povedal som svoj zámer. Teda čo to má byť. Sme to nazvali, že by to malo byť Štúdio A2, nové župné divadlo a presvedčil som ich o tom, že tento priestor by mal slúžiť našim malým projektom, plus externým programom, plus to, čo sme robili aj u nás v starom divadle, kde sme dávali priestor študentom a rôznym združeniam, ktoré požiadali o grant. Tak našťastie kultúrne oddelenie, najmä župan, to obrovsky podporili. No a osobne si myslím, že tým sa ako župa a sám župan zapíše do histórie divadiel. Investovalo sa iba do priestoru nejakých 23-tisíc eur a ostatné ťaháme z vlastného rozpočtu. Za našu existenciu od roku 1990 sme mali niekoľkých zriaďovateľov. A odkedy sme sa dostali pod župu, tak za všetkých županov sme sa mali veľmi dobre. Ja som osobne veľmi rád, že sme župné divadlo a že sme taká výkladná skriňa tej župy. A župa vytvorí podmienky k tomu, aby vlastne sme mohli takto existovať a takto slobodne tvoriť a to je proste ten posun, ktorý vidím, že je úžasný. Divadlo bez diváka pre mňa osobne nemá zmysel. Je to iné. Ja potrebujem tam mať diváka. A divák a herec a ten živý kontakt, ktorý prebieha medzi nimi, nie je nikde inde. A to je to hlavné, to gro pre mňa osobne.“
Ako bude fungovanie divadiel vyzerať v praxi, ukážu najbližšie týždne. Záleží to aj na vás, verných priaznivcov. V Divadle Astorka Korzo 90 ste srdečne vítaní a čaká na vás bohatá ponuka predstavení, ale i premiér!
