Ak nedôjde pre skládku vo Vrakuni k dohode, štát pôjde cestou vyvlastnenia

274
Ak nedôjde pre skládku vo Vrakuni k dohode, štát pôjde cestou vyvlastnenia
Ak nedôjde pre skládku vo Vrakuni k dohode, štát pôjde cestou vyvlastnenia

Ak sa Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR nedohodne so zvyšnými vlastníkmi pozemkov v súvislosti s plánovanou sanáciou bývalej skládky Chemických závodov Juraja Dimitrova v bratislavskej Vrakuni, pôjde cestou rázneho vyvlastnenia. Vyhlásil to vo štvrtok šéf envirorezortu Tomáš Taraba.

„Ak sa nedohodneme, pôjdeme do efektívneho a rázneho vyvlastnenia. Pretože nemôže pár vlastníkov pozemkov naťahovať teraz takú výraznú environmentálnu záťaž, ako je napríklad aj Vrakuňa,“ skonštatoval Taraba.

Minister sa mal podľa vlastných slov v uplynulých dňoch stretnúť s advokátskou kanceláriou zastupujúcou majiteľov pozemkov, s ktorými ešte nie je ujasnený a doladený právny vzťah k pozemkom. Podotkol, že za bývalého šéfa envirorezortu zabudli zaplatiť o jeden alebo dva dni poplatok pri vyvlastnení pozemkov, čím znemožnili vyvlastnenie. „Teraz toto musíme riešiť,“ poznamenal Taraba.

Ubezpečuje, že ministerstvo na tom pracuje na dennej báze. Je zároveň presvedčený, že ak sa podarí doladiť právne vzťahy k predmetným pozemkom, buď dohodou, alebo zákonom, proces sanácie vrakunskej skládky by mohli spustiť ešte tento rok. „Verím tomu,“ dodal.

V projekte chce ministerstvo pokračovať metódou tzv. enkapsulácie, teda vybudovaním podzemnej tesniacej steny a povrchovej tesniacej vrstvy. Následne čistením podzemnej vody v blízkosti odizolovaného chemického odpadu.

V zmysle harmonogramu realizačného projektu by mali byť podzemná tesniaca stena a povrchová tesniaca vrstva vybudované do konca roka 2025. Sanácia podzemnej vody má pokračovať do konca roka 2026. Posanačné monitorovanie by malo byť ukončené v decembri 2027. V rámci enkapsulácie sa predpokladá aj čiastočné odťaženie kontaminovaných zemín. Na dekontamináciu podzemnej vody sa majú vybudovať dve sanačné stanice, dočasná a trvalá.

Rozloha skládky, ktorá sa nachádza na rozhraní bratislavských mestských častí Vrakuňa a Ružinov, je približne 4,65 hektára. Je na nej zhruba 120.000 kubických metrov odpadu, ktorý tam vyvážali z chemických závodov v 60. až 80. rokoch minulého storočia. Do podzemných vôd unikajú najmä pesticídy a herbicídy. Kontaminačným mrakom je zasiahnutá Vrakuňa, Podunajské Biskupice a Ružinov. Spustenie sanačných prác sa očakávalo v roku 2018.

Už niekoľko rokov platí vo Vrakuni, Podunajských Biskupiciach a okolitých obciach zákaz používania vody zo studní, a to na polievanie aj na pitie. Obyvatelia dotknutých obcí však márne čakajú na sanáciu nebezpečnej skládky dlhé roky. Aj preto predseda BSK Juraj Droba dal vypracovať komplexnú správu o stave skládky a počas celého svojho funkčného pôsobenia opakovane žiadal štát o riešenie problému. Pripomenul, že pri príprave nového programového obdobia bojovala župa o externé financie na jej odstránenie, čo sa aj podarilo.

Skládka CHZJD Vrakuňa-Záverečná správa výskumu ÚGt SAV a PriF UK