Ako ochladiť prehriate mestá? Vypracovali sme katalóg riešení

756
Bratislava - rameno Dunaja

Extrémne teploty, ktorým v súčasnosti čelia najmä obyvatelia miest, dokáže zmierniť budovanie prvkov zelenej a modrej infraštruktúry. Bratislavský samosprávny kraj vypracoval katalóg adaptačných opatrení pre mestá a obce, ktoré pomôžu znížiť nepriaznivé dôsledky zmeny klímy. 

„Pri týchto horúčavách už nikto nepochybuje o tom, že globálne otepľovanie je jednoducho fakt. Extrémne výkyvy počasia ako sú suchá, intenzívne dažde, záplavy či vlny horúčav a búrky, sú javy, ktoré súvisia s tým, ako sa správame k našej planéte. Preto je veľmi dôležité, aby v Bratislave a Bratislavskom kraji bolo menej asfaltu a betónu, zato však viac zelene či vody,“ vyhlásil predseda BSK Juraj Droba

Aké sú riešenia?

Existujú dva principiálne prístupy k zmierňovaniu zmeny klímy. Tým prvým je mitigácia, ktorá zabraňuje prehlbovaniu zmeny klímy spôsobenej ľudskou činnosťou. Najúčinnejšou formou je znižovanie produkcie emisií skleníkových plynov ako aj zvyšovanie kapacity ich pohlcovania formou budovanie prvkov zelenej a modrej infraštruktúry. Druhým prístupom je adaptácia, teda prispôsobovanie sa prírodných a ľudských systémov. 

Rozhodnutia s dlhodobými dôsledkami na závažnosť vplyvov klímy pre naše územie sa tvoria každý deň. Dnes vybrané alternatívy budú formovať zajtrajšiu zvýšenú či zníženú zraniteľnosť na vplyvy zmeny klímy. Týka sa to tak plánovania rozvoja územia, dizajnu a umiestnenia infraštruktúry, procesu zmierňovania rizík, rozpočtovania, či využívania zdrojov. Hodnotenie závažnosti ohrození vyplýva­júcich zo zmeny klímy pre danú lokalitu a adaptácia v oblastiach, kde je potrebné zvýšiť odolnosť na jej vplyvy, je kľúčom k manažovaniu súčasných a budúcich rizík,“ upresnila Barbora Lukáčová, riaditeľka odboru stratégie, územného rozvoja a riadenia projektov BSK. 

Kým niektoré adaptačné opatrenia ako napríklad protizáplavové systémy či vodné nádrže, sú účinné hneď po ich dokončení, u mnohých je potrebné počítať s pomerne dlhým časovým horizontom ich účinnosti. Sem patrí napríklad zmena plánovania a rozhodovania, nové predpisy a regulácie, zmena v myslení či využitie novej zelenej a modrej infraštruktúry. 

Aké konkrétne opatrenia môžu mestá a obce realizovať na svojom území? Predovšetkým je to budovanie prvkov zelenej a modrej infraštruktúry ako sú dažďové záhrady, vegetačné a zelené strechy či steny, využívanie zatrávňovacej dlažby, ako aj vysádzanie a udržiavanie sídelnej zelene. 

Bratislavský samosprávny kraj vypracoval Katalóg adaptačných opatrení pre mestá a obce, ktoré pomôžu znížiť nepriaznivé dôsledky zmeny klímy. Ide o komplexnú publikáciu, ktorá prináša širší pohľad v téme adaptácie na dopady zmeny klímy na lokálnej úrovni. Okrem rozpracovania adaptačných opatrení, informuje aj o procese vzniku súčasnej zmeny klímy, o súčasných a očakávaných vplyvoch zmeny klímy na územie BSK, o relevantnej legislatíve a strategických dokumentoch týkajúcich sa adaptácie na zmenu klímy, o procese prípravy adaptačnej stratégie pre obce a mestá, ako podkladu pre realizáciu adaptačných opatrení. Tento katalóg uvádza príklady dobrej praxe zo Slovenska a zahraničia, ako aj niektoré súčasné známe možnosti financovania adaptačných procesov. 

Katalóg je hlavne určený pre výkonných reprezentantov miestnej samosprávy a lokálnej štátnej správy. Využiť ho môže aj verejnosť, podnikateľská sféra a ďalšie subjekty, ktoré pôsobia na území miest a obcí. 

„Okrem spomínaného Katalógu adaptačných opatrení momentálne spracúvame ako doplnkový dokument Adaptačný plán BSK na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy. Analyzuje zraniteľnosť územia na úrovni obcí a miest a na rôzne dopady zmeny klímy: vlny horúčav, suchá, povodne z prívalových dažďov, povodne v povodiach riek. Dokument bude dokončený na jeseň tohto roku,“ dodal Matúš Krnčok, vedúci Inštitútu regionálnej politiky Bratislavského kraja.