Sú bobry v Petržalke premnožené, alebo len na ne nie sme zvyknutí? Najväčší slovenský hlodavec bobor európsky, známy aj ako bobor vodný, na našom území v priebehu 19. storočia vyhynul v dôsledku nadmerného lovu pre jeho kožušinu.
V rámci programu návratu bobra do Dunajských luhov boli v roku 1977 privezené do Rakúska prvé bobrie rodiny z Nórska, ktoré sa v stredoeurópskom povodí Dunaja dobre udomácnili a postupne sa pozdĺž riek rozšírili aj na podstatnú časť nášho územia, vrátane Petržalky.
Bobry konzumujú najmä kôru stromu a lyko, a vytvárajú si pod hladinou zásoby na zimu. V tečúcich vodách majú schopnosť budovať hrádze z haluziny, ktorými zdvihnú hladinu tokov o desiatky centimetrov. Takéto hrádze poskytujú bobrom bezpečný úkryt. Tento hlodavec patrí k živočíchom, ktoré dokážu pretvoriť prostredie do značnej miery, no z hľadiska ekosystému ide o zmeny pozitívne. Tlejúce drevo aj zvýšená hladina vody poskytujú životný priestor desiatkam rastlín a živočíchov.
Veľa ľudí je však názoru, že v súčasnosti je bobor premnožený. Nie je to celkom tak. Bobor sa v rámci bratislavských lužných lesov iba vracia na miesta, kde bol pred časom vyhubený.
Najčastejšie sa dnes bobrie kolónie nachádzajú v okolí Dunaja, v Pečnianskom lese, na Starohájskom ostrove a v lesoparku Zrkadlový háj vrátane Veľkého Draždiaka. Činnosťou bobrov je asi najviac zasiahnutá oblasť pri petržalskej štrkopieskovni, kde sa im podarilo výrazne zmeniť ráz jazera pôvodne obrasteného starými topoľmi. Bobor sa sporadicky vyskytuje aj pri Chorvátskom ramene, ale vzhľadom na to, že tu nemá ideálne podmienky, vracia sa hlbšie do lesa. Premnoženie u bobra nehrozí, keďže pre svoj život potrebuje vodu, stromy a menej ruchu.
Pokiaľ by sa objavili príliš blízko obývaných území, kde by mohli poškodiť aj kultúrnu stromovú výsadbu alebo by ich činnosť mohla predstavovať potenciálne riziko pre bezpečnosť obyvateľov, existuje niekoľko možností na riešenie.
Odborníci zo Štátnej ochrany prírody odporúčajú ochrániť stromy pletivom, ktoré bobor nedokáže prehrýzť. Druhým riešením môže byť odchyt bobrov a ich presťahovanie na vhodnejšie miesto, hoci sa nedá zaručiť, že na opustené miesto nepríde iné spoločenstvo.
Mestská časť Petržalka v spolupráci so štátnym podnikom Lesy SR zvažuje obe riešenia, pričom v prípade drevín okolo navštevovaného jazera Veľký Draždiak a pri Chorvátskom ramene sa zrejme osadí pletivová ochrana. V ostatných lokalitách sa pravdepodobne ponechá vývoj na prírodu.
Zdroj: Petržalka
