Dlhšie obdobia sucha, extrémne horúčavy, prívalové dažde, prehrievanie miest či pokles hladín vodných tokov už nie sú iba hrozbou budúcnosti. Klimatická zmena mení podmienky v Bratislavskom kraji už dnes. Bratislavský samosprávny kraj preto jej dôsledky zapracúva do strategických projektov a pomáha mestám a obciam pripravovať opatrenia, ktoré zadržia vodu, ochladia verejné priestory a zvýšia odolnosť celého územia.
Klimatická zmena sa neprejavuje iba rastom priemernej teploty. Prináša častejšie a dlhšie obdobia sucha, vlny extrémnych horúčav, vysušovanie pôdy, prehrievanie zastavaných území aj intenzívne zrážky, pri ktorých voda nedokáže vsiaknuť a rýchlo odteká.
Mestá, obce aj krajina sa preto musia vyrovnávať s dvoma extrémami. Pri prívalových dažďoch môže voda spôsobovať lokálne záplavy a škody, no po niekoľkých týždňoch v území opäť chýba. Odpoveďou preto nemôžu byť iba jednotlivé, izolované zásahy. Nové klimatické podmienky je potrebné zohľadňovať už pri príprave strategických projektov a dlhodobom plánovaní rozvoja regiónu.
Vodu musíme zadržať tam, kde spadne
Jednou z najdôležitejších úloh je spomaliť odtok dažďovej vody a udržať ju čo najdlhšie priamo v území. V zastavaných častiach miest a obcí môžu pomôcť dažďové záhrady, retenčné nádrže, zelené strechy, vsakovacie pásy, priepustné povrchy či vhodne navrhnuté zelené plochy.
Takéto opatrenia odľahčujú kanalizáciu, znižujú riziko lokálnych záplav a umožňujú vode postupne vsiaknuť do pôdy. Zachytená dažďová voda môže zároveň slúžiť na zavlažovanie verejnej zelene počas suchých období.
Rovnako dôležité sú opatrenia mimo zastavaných území. Obnova mokradí, remízok, medzí a vegetačných pásov, zlepšovanie kvality pôdy či spomaľovanie odtoku z polí, vinohradov a lesov pomáhajú udržať vodu v krajine. Zároveň obmedzujú eróziu pôdy, podporujú biodiverzitu a prispievajú k dopĺňaniu zásob podzemnej vody.
Verejné priestory musia lepšie zvládať horúčavy
Zastavané územia sa počas leta prehrievajú výrazne viac ako ich zelené okolie. Betón, asfalt a ďalšie nepriepustné povrchy cez deň akumulujú teplo a následne ho uvoľňujú aj počas noci. Vznikajú tak tepelné ostrovy, ktoré znižujú kvalitu života a predstavujú zdravotné riziko najmä pre seniorov, deti a chronicky chorých ľudí.
Pri obnove námestí, ulíc, školských areálov, sociálnych zariadení či ďalších verejných priestorov preto nestačí posudzovať iba ich vzhľad a funkčné využitie. Projekty musia zohľadňovať aj dostatok tieňa, podiel zelene, hospodárenie s dažďovou vodou a schopnosť územia ochladzovať sa.
Pomáha výsadba stromov, obnova parkov a vnútroblokov, zelené strechy a fasády, vodné prvky, tieniace konštrukcie aj nahrádzanie nepriepustných povrchov materiálmi, ktoré umožňujú vode vsiaknuť. Jednotlivé opatrenia sa pritom musia navrhovať vo vzájomnej súvislosti.
Klimatické podmienky sú súčasťou strategického plánovania
Bratislavský samosprávny kraj zapracúva meniace sa klimatické podmienky do strategických dokumentov a projektov regionálneho rozvoja. Pri plánovaní je potrebné vyhodnocovať, ako projekt ovplyvní hospodárenie s vodou, množstvo zelene, prehrievanie územia či schopnosť zvládať extrémne prejavy počasia.
Klimatická odolnosť sa týka obnovy verejných budov a priestorov, rozvoja dopravy, školstva, sociálnych služieb, ochrany prírody aj podpory poľnohospodárstva. Nemá byť samostatným doplnkom projektu, ale jedným zo základných kritérií jeho prípravy.
Dôležité je myslieť aj na prevádzku projektov počas nasledujúcich desaťročí. Verejné budovy, školy, cesty, námestia či parky, ktoré sa pripravujú dnes, budú slúžiť v podmienkach vyšších teplôt, dlhšieho sucha aj intenzívnejších zrážok. Preto musia byť navrhnuté tak, aby tieto zmeny dokázali zvládnuť.
Kraj pomáha mestám a obciam s prípravou projektov
Mestá a obce si dôsledky klimatickej zmeny uvedomujú, nie vždy však majú dostatočné odborné kapacity, skúsenosti alebo finančné zdroje na prípravu komplexných opatrení. Bratislavský samosprávny kraj im preto pomáha pri plánovaní projektov, koordinácii aktivít, prepájaní odborníkov aj hľadaní možností financovania.
Úlohou kraja je zároveň pozerať sa na územie ako na jeden funkčný celok. Voda, sucho, prehrievanie ani prívalové dažde sa nezastavia na hraniciach jednotlivých miest a obcí. Opatrenia preto musia byť koordinované a zohľadňovať širšie vzťahy v krajine.
Významnú úlohu zohráva spolupráca samospráv, odborných organizácií, vlastníkov pôdy, správcov vodných tokov, poľnohospodárov, škôl, verejných inštitúcií aj obyvateľov. Iba prepojením jednotlivých projektov môže vzniknúť systém opatrení, ktorý reálne zvýši odolnosť regiónu.
Nejde o jeden veľký projekt, ale o množstvo prepojených opatrení
Reakcia na klimatickú zmenu nemá podobu jedného univerzálneho riešenia. Tvoria ju veľké strategické projekty aj menšie zásahy – od výsadby stromov a budovania dažďových záhrad až po obnovu mokradí, revitalizáciu verejných priestorov, zmenu hospodárenia s pôdou či modernizáciu verejných budov.
Každý projekt môže prispieť k tomu, aby sa v území zadržalo viac vody, vzniklo viac tieňa a zelene a aby mestá a obce lepšie zvládali horúčavy, sucho aj intenzívne zrážky.
O tom, ako Bratislavský kraj reaguje na meniace sa klimatické podmienky a ako ich zapracúva do strategických projektov, sa rozprávame s Barborou Lukáčovou, riaditeľkou odboru stratégií, územného rozvoja a riadenia projektov Bratislavského samosprávneho kraja.
Pozrite si rozhovor o projektoch a opatreniach, ktoré môžu pomôcť mestám a obciam zadržiavať vodu, zmierňovať prehrievanie územia a zvyšovať jeho odolnosť.
