Cestný obchvat Svätého Jura. Otázky a odpovede

5005
Doprava cez Svätý Jur
Cez Svätý Jur prejde denne až 25 tisíc vozidiel.

ZHRNUTIE

  1. Trasovanie nie je naplánované cez Šúr, ale v jeho ochrannom pásme popri železničnej trati a keďže je cesta zakreslená v územnom pláne župy a mesta Sv. Jur, župa ho teda úplne logicky preveruje. Nikde nie je napísané, že sa to tak aj zrealizuje. Stále existujú alternatívy.
  2. Prečo župa rieši tento projekt? Pretože intenzita tranzitnej dopravy v mestách a obciach presiahla únosnú mieru a priamo cez intravilány je vyššia ako na severných častiach diaľnice D1, čiže viac ako 25 tisíc áut denne.
  3. Územie okresu Pezinok nemá ani jednu cestu I. triedy.
  4. Predmetnú tému rieši BSK komplexne a v synergiách a to vrátane trasovania, mimoúrovňových križovaní, aj alternatív.
  5. Kapacita hlavnej železničnej trate v smere na Žilinu je naplnená a v súčasnosti už nie je možné pridať viac regionálnych spojov.
  6. BSK pracuje aj na projekte úplne novej železničnej trati Vajnory – Pezinok.
  7. Aj napriek tomu, že koľajová doprava je priorita, obchvat vyšiel v analýzach župy ako potrebný.
  8. Ďalšou alternatívou formou dopravy, na ktorej župa pracuje, je cyklotrasa Sv. Jur – Pezinok.
  9. Do procesu sú zapojení najvýznamnejší experti na líniové dopravné stavby.
  10. Do pripomienkovania sú zapojené miestne autority dotknutých obcí a miest, ako aj široká odborná aj laická verejnosť.
  11. Opatrenia, vyplývajúce z výskumu územia a z podmienok určených príslušnými orgánmi ochrany prírody v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) bude Bratislavský kraj plne akceptovať.

CIELE PROJEKTU

Prečo chce Bratislavský samosprávny kraj stavať cestný obchvat v regióne Malokarpatska?

Bratislavský kraj predstavuje najvýznamnejší dopravný uzol Slovenska, ktorý je extrémne zaťažený tranzitnou dopravou. V súlade s Plánom udržateľnej dopravy (PUM) Bratislavského kraja predstavuje výstavba obchvatu Malokarpatska kľúčový projekt na zlepšenie dopravnej situácií v kraji, a to spolu s investíciami do koľajovej dopravy.

Hlavnými cieľom vybudovania Malokarpatského obchvatu je zníženie negatívnych vplyvov automobilovej dopravy na životné prostredie ako aj upokojenie dopravy v mestách a obciach. Obchvat má priniesť menej kolón, nižšie emisie škodlivých plynov v ovzduší, menej hluku a prachu a tiež zvýšenie bezpečnosti obyvateľov v intraviláne.

Za akých úsekov pozostáva pripravovaný obchvat Malokarpatska? V akom štádiu prípravy sú jednotlivé úseky?

  • Križovatka Triblavina – Chorvátsky Grob (zrealizované, otvorené 10/2022)
  • Chorvátsky Grob – Pezinok, Grinava (dokumentácia pre územné rozhodnutie)
  • Svätý Jur, obchvat (overovacia štúdia)
  • Pezinok, obchvat (posudzovanie vplyvov na životné prostredie, EIA)
  • Viničné, obchvat (posudzovanie vplyvov na životné prostredie, EIA)
  • Pezinok – Modra, preložka cesty II/502 (posudzovanie vplyvov na životné prostredie, EIA)
  • Modra, obchvat (overovacia štúdia)
  • Dubová, obchvat (overovacia štúdia)
Obchvat Malokarpatska – širšie vzťahy

Aká je intenzita dopravy v meste Svätý Jur?

Na základe dát z automatického sčítača dopravy, ktorý je trvalo umiestnený v meste Svätý Jur, dosahuje intenzita dopravy až 25.000 vozidiel denne. Najväčšia hustota dopravy v meste Svätý Jur je počas pracovných dní v rannej špičke v smere do Bratislavy a v popoludňajšej špičke v smere do Pezinka. Takáto intenzita je porovnateľná s intenzitou dopravy na diaľnici D1 v Prešovskom kraji.

Aké ďalšie riešenia má župa pripravené na zlepšenie dopravy v regióne?

Systémovým riešením v regióne Malokarpatska, ktorý je významne ovplyvnený masívnou výstavbou a rozvojom, je podpora verejnej a najmä koľajovej dopravy. Plán udržateľnej mobility (PUM), ktorý schválila župa v roku 2021, počíta v budúcnosti napríklad s vybudovaním novej regionálnej železničnej trate v úseku Bratislava – Chorvátsky Grob – Pezinok. Župa navrhuje aj skapacitnenie existujúcich tratí v smere na Pezinok a Senec, ktorú sú v súčasnosti už na hrane kapacity.

Ktoré konkrétne kroky na podporu udržateľnej mobility už boli zrealizované?

Stratégia mobility (PUM) v kraji počíta aj s budovaním prestupných terminálov a záchytných parkovísk. Niekoľko z nich je už v tomto území vybudovaných – vo Svätom Jure, Pezinku, v Šenkviciach, ako aj v Ivanke pri Dunaji, Bernolákove a Senci. BSK rovnako realizuje konkrétne opatrenia v oblasti cyklistickej dopravy v tomto regióne ako je napríklad cyklotrasa Modra – Šenkvice, či Vinohradnícka cyklotrasa (Sv. Jur – Pezinok – Viničné), ako aj cyklotrasa Pezinok – Senec. Všetky tieto opatrenia majú motivovať obyvateľov, aby prestúpili z áut do verejnej dopravy, resp. na inú (ekologickejšiu) formu dopravy.


TECHNICKÉ RIEŠENIE

Aké trasovanie obchvatu Svätého Jura je navrhnuté?

Variant A:

Začiatok úseku je na existujúcej ceste II/502 v MÚK Rača, mimoúrovňovo mostom križuje žel. trať Bratislava – Trnava a Šúrsky kanál, pokračuje súbežne s elektrickým vzdušným vedením VVN 110 kV, pričom prechádza severozápadným okrajom NPR Šúr a cez územie európskeho významu RAMSAR, mostom križuje preložku potoka Čierna voda a končí v km 3,400 v mieste kde začína II/502 Pezinok obchvat.

Variant B:

Začiatok úseku je na existujúcej ceste II/502 pred vstupom do intravilánu mesta Svätý Jur, v blízkosti skladovacieho areálu CONTERA PARK. Trasa II/502 ďalej pokračuje popod existujúcu zástavbu mesta v razenom tuneli „Svätý Jur“ dĺžky 1,508 km. V km 1,937 vychádza cesta II/502 z tunela na povrch a končí v km 2,592404 napojením na existujúcu cestu II/502.

V akom štádiu je príprava tejto časti projektu?

V roku 2023 budú prebiehať prieskumy a hodnotenia vplyvov navrhovanej stavby na dotknuté územie, počas jednotlivých vegetačných období.

Uvažovala župa aj nad iným trasovaním?

V prvotných fázach prípravy bolo pripravených viacero subvariantov, ktoré si buď vyžadovali zásah do existujúcej obytnej výstavby alebo boli ekonomicky menej efektívne ako finálne varianty.

Posudzovala župa aj možnosť hĺbeného tunela (zapustenia cesty a následného prekrytia) v mieste súčasnej cesty cez mesto Svätý Jur?

Áno posudzovala, pričom tento variant nie je technicky realizovateľný bez zásahu do obytných domov pozdĺž cesty II/502. Zároveň nepredstavuje dostatočnú ekonomickú výhodu voči razenému tunelu. Technická štúdia bola spracovaná renomovanou firmou, pričom na realizácií spolupracovalo viac ako 20 expertov na cesty, mosty, dopravné inžinierstvo, hluk a emisie a životné prostredie.

Je to finálny variant?

Nie, nie je. Odporúčaný variant vzíde až z procesu EIA a ďalších stupňov projektovej dokumentácie.

Počíta župa aj s tzv. nulovým variantom, teda s nerealizovaním projektu?

V prípade, ak by sa projekt nezrealizoval, potom sa v intravilánoch dotknutých miest a obcí dopravná situácia nijako nezlepší (môže dôjsť aj k zhoršeniu), každodenne tu budú vznikať dopravné kolóny, vzhľadom na množstvo dopravy bude obyvateľstvo v obytnej zástavbe v okolí cesty II/502 a II/503 zasiahnuté negatívnymi vplyvmi z automobilovej dopravy (hluk, emisie, zvýšená prašnosť).

Návrh trasovania obchvatu Svätého Jura, varianty A, B

NÁRODNÁ PRÍRODNÁ REZERVÁCIA ŠÚR

Aká je charakteristika národnej prírodnej rezervácie Šúr?

Šúr (označovaná aj ako Jurský Šúr) je národná prírodná rezervácia (NPR) v katastrálnom území obcí Svätý Jur a Chorvátsky Grob s rozlohou 655 ha a ochranným pásmom 145 ha. Na území rezervácie platí 3., 4. (Zóna B) a 5. (Zóna A) stupeň ochrany.

Čo je v rezervácii predmetom ochrany?

Predmetom ochrany je mokraď s výskytom vzácnej flóry a fauny v prostredí izolovaného zvyšku pôvodného barinato-slatinného jelšového lesa s rašeliniskom. Súčasťou je riedky dubovobrestový les nazývaný Panónsky háj. Rastie tu niekoľko desiatok vzácnych, chránených a existenčne ohrozených rastlín. Odborníci tu zistili výskyt viacerých druhov živočíchov nových pre vedu alebo novozistených pre územie Slovenska: V roku 1972 to boli pijavice – Batracobella slovaca, v roku 1991 vošky – Somaphis bratislavensis. V rezervácii bolo zistených 82 druhov mäkkýšov. Šúr je významným sídlom chránených druhov obojživelníkov a plazov a nemenej významným miestom pre hniezdenie ohrozených druhov vtákov.

Doprava na ceste II/502 v meste Svätý Jur pri logistickom centre

VPLYV NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

Bude viesť cestný obchvat Svätého Jura cez prírodnú rezerváciu Šúr?

Variant A má viesť okrajom NPR Šúr, nie cez ňu (pozri mapku). Bratislavský kraj spracoval technickú štúdiu, ktorá mala za úlohu posúdiť variantne riešenia trasovania jednotlivých funkčných úsekov cestného obchvatu Malokarpatského regiónu. Pri návrhu jednotlivých variantov, nevynímajúc obchvat Svätého Jura, sa prirodzene vychádzalo z trasovaní uvedených v územných plánoch obcí a územného plánu regiónu (Územný plán mesta Svätý Jur a Územný plán regiónu – Bratislavský samosprávny kraj). A to najmä z dôvodu, že tieto trasovania boli technicky preverené v minulosti a hlavne v zmysle platnej legislatívy musí byť každý územný plán (resp. jeho Zmeny a doplnky) predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie. Nakoľko trasovanie v dotyku s NPR Šúr prešlo niekoľkokrát posudzovaním vplyvov na životné prostredie a jedná sa o technicky najjednoduchšie riešenie, bolo aj predmetom variantného riešenia v rámci technickej štúdie.

V akom rozsahu zasahuje predložený variant do územia národnej prírodnej rezervácie Šúr?

Trasovanie obchvatu Malokapratska je vedené v krajnom zábere, kde zasahuje do ochranného pásma NPR Šúr (kde platí 3. stupeň ochrany) a čiastočne zasahuje aj do zóny B (platí 4. stupeň ochrany). Jadrové územie (kde platí 5. stupeň ochrany) navrhovaná trasa nezasahuje ani nie je v dotyku s ňou. Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov nezakazuje budovanie líniových stavieb v 3., 4. stupni, ale je potrebné mať súhlas orgánu ochrany prírody.

Navrhovaný variant A má viesť cez lokalitu, na ktorú sa viaže Rámsarský dohovor o ochrane mokradí. Je možné trasovať cesty cez Rámsar? Ak áno, za akých podmienok?

Pri povoľovaní výstavby v danej lokalite je potrebné rešpektovať záväzky Slovenskej republiky, ktoré vyplývajú z Rámsarskej konvencie a ďalších konferencií zmluvných strán tohto dohovoru. Uvedomujúc si možné negatívne dopady výstavby na NPR Šúr je  primárne cieľom Bratislavského kraja preveriť aj túto možnosť na základe čo najdetailnejších poznatkov a na základe toho pristúpiť k ďalšiemu územnému plánovaniu. V prvom rade je potrebné si uvedomiť, že trasovanie okrajom NPR Šúr je len jeden z variantov.

Čo je to Rámsarský dohovor?

Rámsarská konvencia (Rámsarská dohoda, Dohovor o mokradiach, Dohovor o mokradiach majúcich medzinárodný význam najmä ako biotopy vtáctva) je medzinárodná zmluva na ochranu a trvalú udržateľnosť mokradí. Dohovor bol prijatý 2. februára 1971 v iránskom meste Rámsar, ležiacom na brehu Kaspického mora. Územie spĺňajúce kritériá stanovené v texte dohovoru sa nazýva Rámsarská lokalita a 2. február sa od roku 1997 na počesť prijatia konvencie vyhlasuje za Svetový deň mokradí.

Aké opatrenia je potrebné spraviť, aby boli minimalizované negatívne dopady na životné prostredie v tejto lokalite?

Návrhy opatrení vyplynú z detailnejšieho výskumu územia a z podmienok určených príslušnými orgánmi ochrany prírody v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), ktoré Bratislavský kraj bude musieť plne akceptovať.

Ako ovplyvní obchvat migračné trasy živočíchov?

Obchvat Malokarpatského regiónu ako každá líniová stavba predstavuje bariéru ako antropogénny prvok v krajine. Líniové stavby menia migračné trasy živočíchov, či sa jedná o veľké cicavce alebo obojživelníky. V súčasnosti v danom území je už existujúca stavba a to cesta II. triedy 502. Táto cesta predstavuje bariéru medzi masívom Malých Karpát a NPR Šúr. V polohe cesty nie sú vybudované žiadne ekodukty a vyťaženosť cesty predstavuje pre zver neprekonateľnú bariéru. Navrhovaný obchvat Malokarpatska pôjde v približnej stope cesty II/502, takže nebude vytvárať významný zásah do nezastavaného územia. Prednosťou obchvatu je aj odbremenenie cesty II/502, čím vytvorí priestor na voľnejší prechod zvery najmä v nočných hodinách, keďže nákladná doprava pôjde obchvatom. Medzi významné opatrenia pri budovaní líniových stavieb je vybudovanie podchodov pre zver. Tieto podchody sú vybudované napr. na cestách E58 a E57. Slúžia na prechod zvery (malej, pernatej, spárkatej a holej) a sú zverou aj aktívne využívané. V prípade obchvatu budú vybudované podchody pre zver (navrhujeme vyššiu svetlú výšku, nakoľko NPR Šúr predstavuje priestor kadiaľ vedú migračnej trasy aj jeleňa lesného Cervus elaphus. Jeleň sa tak stane dáždnikový druhov s pokryvnosťou ostatných druhov migrujúcej zvery. Medzi ďalšie opatrenia navrhujeme budú/môžu byť navrhnuté pletivá a navádzače, ktorú bezpečne zver navedú ku podchodu.

Cesta II/502 vo Svätom Jure