Doprava v mestách a obciach pri Bratislave kolabuje. Župa predstavila riešenia

5125

Dopravné zápchy, tranzitná kamiónová doprava, či znečistenie ovzdušia a nadmerný hluk – to sú najväčšie problémy v doprave, s ktorými zápasí celý Bratislavský kraj. Výnimkou nie sú ani mestá a obce v okrese Pezinok. Bratislavský samosprávny kraj (BSK) predstavil riešenia, ktoré odľahčia obce od tranzitnej dopravy a pomôžu spriechodniť upchaté križovatky. Viaceré regionálne cesty čaká revitalizácia.

„Bratislavský kraj je síce ekonomicky silný región, ale zápasí so všetkými neduhmi, ktoré sú typické pre veľkomestá. Hustota obyvateľstva je trikrát väčšia ako celoslovenský priemer a každoročne sa prisťahuje do kraja 8 tisíc ľudí. Azda najviac tým trpí doprava. Desaťtisíce áut nielenže vytvárajú dlhé kolóny, ale aj enormne zaťažujú životné prostredie. Tento problém neobchádza ani mestá a obce pri Bratislave,“ vyhlásil Juraj Droba, predseda BSK.

Podľa Barbory Lukáčovej, riaditeľky Odboru stratégie, územného rozvoja a riadenia projektov BSK „v súčasnosti je v kraji podiel individuálnej dopravy voči verejnej osobnej doprave 73:27. Cieľom župy je zvrátiť tento nepriaznivý stav a do roku 2050 dosiahnuť pomer 50:50.“ Doprava je jedným z najvýznamnejších zdrojov znečistenia ovzdušia, pričom viac ako 60%  vyprodukovaných emisií v rámci dopravy pripadá na automobilovú dopravu. Automobilová doprava v rámci Bratislavského kraja sa na celkovom množstve emisií vyprodukovaných automobilovou dopravou v rámci celého Slovenska podieľa takmer 40%. „Napriek skutočnosti, že nosným dopravným systémom pre Bratislavský kraj je v budúcnosti koľajová doprava, je potrebná výstavba obchvatov okresných miest a obcí s najvyššou intenzitou dopravy, porovnateľnou s intenzitou na vyťažených diaľničných úsekoch, a to až 23 tisíc áut denne,“ upresnila Lukáčová.

Jedno z miest, ktoré sú zaťažené nadmernou cestnou dopravou, je Modra. Priemerná intenzita dopravy dosahovala už v roku 2015 v najkritickejšom mieste hodnotu 11 tisíc automobilov denne, z toho nemalú časť predstavujú kamióny „Cesta II. triedy II/502 aktuálne prechádza centrom mesta Modra, pričom vzhľadom na jej intenzitu predstavuje pre mesto výraznú záťaž, čo sa týka bezpečnosti a kvality života obyvateľov v meste. Mesto Modra je jedným z kľúčových bodov rozvoja lokálnej ekonomiky, pričom práve vysoká intenzita dopravy negatívne vplýva na ďalší rozvoj mesta, kvality života a oddychu jeho obyvateľov, ako aj obyvateľov okolitých obcí,“ upozornil Juraj Petrakovič, primátor Modry.

Úplné odľahčenie centra Modry od nákladnej dopravy je možné až po realizácií obchvatu Pezinka a Modry. Bratislavská župa počíta s realizáciou tohto projektu v troch etapách. S výstavbou prvej etapy od diaľničnej križovatky Triblavina po Teplé Pramene začne župa už tento rok. Druhá etapa (Teplé Pramene – Grinava) by mala mať do konca druhého kvartálu 2022 schválenú dokumentáciu pre územné rozhodnutie. Tretia etapa od Grinavy až po Dubovú by sa mala zrealizovať do konca roka 2030. „Uvedomujeme si kritickú dopravnú situáciu v Modre, pričom výstavba obchvatu je časovo náročný projekt. Kým sa tak stane, osadíme do mesta dopravné sčítavače a merače, čím sa prispeje k lepšiemu riadeniu dopravy v kritických úsekoch mesta,“ uviedol Michal Halabica, riaditeľ odboru dopravy BSK.

Bratislavský samosprávny kraj počíta v dohľadnej dobe aj s ďalšími čiastkovými opatreniami. Revitalizáciu čakajú cesty medzi Sv. Jurom a Pezinkom, Modrou a Šenkvicami i Blatným a Šenkvicami. Župa v súčasnosti pripravuje úpravy križovatiek, čím sa dosiahne zvýšenie ich priepustnosti. Ide najmä o doplnenie cestných svetelných signalizácií, či prebudovanie okružných križovatiek na stykové v okresnom meste Pezinok. Samosprávny kraj nezabúda ani na zvyšovanie bezpečnosti na priechodoch chodcov.

Predseda BSK Juraj Droba so starostami miest a obcí

Pripravované opatrenia pre lepšiu dopravu v regióne Malokarpatska

Obchvat Pezinok – Modra

  • I. etapa: Triblavina – Teplé Pramene – realizácia do 10/22
  • II. etapa: Teplé Pramene – Grinava – DUR do konca 2 kvartálu roka 2022
  • III. Etapa: Grinava – Dubová – realizácia do konca roka 2030 (samotné fázovanie závisí od postupu v rámci procesu EIA)

Lepšie riadenie dopravy

  • Osadenie dopravných sčítačov a meračov, ktoré budú monitorovať dopravu v kritických častiach mesta Modra, a na základe zozbieraných dát bude možné realizovať potrebné opatrenia

Opatrenia na ceste II/502

  • revitalizácia vozovky cesty II/502 Svätý Jur (intravilán) – Pezinok (začiatok obce 4-pruh) (realizácia 4Q/2021)
  • križovatka cesty II/502 s cestou III/1083 Pezinok – Grinava doplnenie cestnej svetelnej signalizácie (realizácia 4Q/2021)
  • oprava cesty II/502 Pezinok (intravilán) Drevárska – Moyzesova (realizácia 3Q/2022)
  • okružná križovatka cesty II/502 s MK Okružná – zámer na prebudovanie na styčnú križovatku s CSS
  • okružná križovatka cesty II/502 s cestou III/1086 Šenkvická – vypracováva sa dopravno-kapacitné posúdenie (august 2021), z ktorého majú vyjsť odporúčané opatrenia na tejto križovatke, následne príprava realizácie tejto zmeny križovatky

Ďalšie opatrenia v okrese Pezinok

  • rekonštrukcia cesty III/1046 Modra – Šenkvice
  • rekonštrukcia cesty III/1046 Blatné – Šenkvice
  • zvyšovanie bezpečnosti na priechodoch pre chodcov

Systémové riešenia pre lepšiu dopravu v kraji

Plán udržateľnej mobility

  • BSK spracoval Plán udržateľnej mobility v spolupráci s Ministerstvom dopravy, ŽSR, NDS, mestom Bratislava, ZSSK a DPB, pričom tento dokument identifikoval kľúčové opatrenia na dosiahnutie pomeru 50:50 medzi individuálnou automobilovou dopravou a verejnou osobnou dopravou.

Koľajová doprava

  • vybudovanie nosného dopravného koľajového systému na území Bratislavského kraja formou skapacitňovania najvyťaženejších tratí, budovaním železničných prestupných terminálov na území mesta Bratislava a rozširovaním električkovej siete s prestupnými bodmi na železnici. V zozname priorít v obnove a rozvoji železničnej infraštruktúry Ministerstva dopravy a výstavby SR vo vzťahu k revitalizácií tratí, z desiatich najdôležitejších úsekov je 6 situovaných na území Bratislavského kraja;

Cestná doprava

  • je potrebná výstavba obchvatov okresných miest a obcí s najvyššou intenzitou dopravy, porovnateľnou s intenzitou na vyťažených diaľničných úsekoch;
  • obnova a rekonštrukcia mostov a úsekov ciest II. a III. triedy v nevyhovujúcom technickom stave;
  • zvyšovanie bezpečnosti na cestách II. a III. triedy budovaním nových osvetlených priechodov pre chodcov, ako aj obmedzením tranzitnej kamiónovej dopravy na cestách II. a III. triedy;
  • realizácia parkovacej politiky na území mesta Bratislava;

Integrovaná doprava

  • podpora vzniku „dopravnej autority“, ktorej účelom je koordinácia železničnej a autobusovej dopravy za účelom zefektívnenia nadväznosti a odstránenia duplicitných spojov;
  • rozširovanie integrovaného dopravného systému za hranice Bratislavského kraja, ako aj vytvorenie podmienok na vstup ďalších dopravcov do IDS BK;
  • výber nového dopravcu pre regionálnu autobusovú dopravu;

Cyklodoprava/cykloturistika

  • podpora budovania cyklistických trás s primárnym využitím dochádzky za prácou a do škôl za účelom znižovania intenzity automobilovej dopravy na cestách v Bratislavskom kraji;
  • vybudovanie cezhraničných cykloprepojení medzi Slovenskom a Rakúskom (Marchegg – Vysoká pri Morave, Durnkrut – Gajary);

Nové trendy v doprave

  • podpora ekologických foriem dopravy a vytváranie podmienok pre podporu alternatívneho pohonu vo verejnej doprave;

Návrh systémových zmien:

  • presadzovanie vzniku Fondu dopravnej infraštruktúry, ktorý by zabezpečil systematické financovanie opráv a rekonštrukcií ciest a mostov II. a III. triedy;
  • presadzovanie presun kompetencií špecializovaného stavebného úradu pre mestské dráhy  (električky, trolejbusy) z VÚC na príslušné mesto (v prípade BSK na mesto Bratislava);
  • posilnenie kompetencií samosprávnych krajov ohľadom objednávania regionálnej koľajovej dopravy;
  • vznik dopravnej autority za účelom efektívnejšej koordinácie regionálnej železničnej a autobusovej dopravy;
  • Zasadzovať sa o prenesenie kompetencie cestného správneho orgánu z okresných úradov na samosprávne kraje;
  • presadzovanie nízkouhlíkových foriem dopravy vo verejnej osobnej doprave ako aj v individuálnej automobilovej doprave (alternatívny pohon, nízkoemisné zóny, autonómne vozidlá);

Foto: Jana Šantavá, Jozef Gabík