Vydajte sa s nami Dúbravkou starou, lesnou i novou.
Prinášame vám ďalší tip na vychádzku do malokarpatských lesov. Nechýba ani pár historických zaujímavostí mestskej časti Bratislava – Dúbravka.
Trasa
Dúbravský náučný chodník začína v Dúbravke na Jadranskej ulici pred miestnym úradom. Dostanete sa sem napríklad MHD (autobus 83, zastávka Žatevná). Chodník ďalej pokračuje po ulici K Horanskej studni a následne po žltej značke až po rázcestie žltej a červenej Dúbravská Hlavica, odkiaľ ďalej vedie po červenej turistickej značke až k odbočke vľavo za rázcestím Švábsky vrch, ďalej k Tavarikovej osade až na Švantnerovu ulicu (Zlatá lipa, ZŠ Sokolíkovaň, kde chodník končí.
Je to nenáročná trasa, ktorú dokážete zdolať za niečo okolo 2,5 hodiny. Na siedmich informačných paneloch sa dozviete zaujímavé informácie o jednotlivých zastávkach: Jadranská ulica, K Horanskej studni, Dúbravská Hlavica, Lesné spoločenstvá masívu Devínskej Kobyly, Živočíšstvo masívu Devínskej Kobyly. Ochrana prírody Devínskej Kobyly, Tavarikova osada, Stará a nová Dúbravka.
Dúbravka
Mestská časť Bratislavy v jej západnej časti v okrese Bratislava IV zaberajúca severovýchodné úpätie Devínskej Kobyly a severozápadnú časť Lamačskej brány, pričom siaha pod severným úpätím Sitiny po diaľnicu D1 a železničnú trať na Brno až za areál Technického skla.
Najstaršie osídlenie na jej území je zo staršej doby kamennej, kedy lokalitu Veľká lúka osídlili lovci a zberači. Len koncom 20. storočia v tejto istej lokalite boli zistené pozostatky najlepšie a najcelistvejšie zachovanej rímskej architektúry na Slovensku – vidieckej usadlosti (villa rustica) s kúpeľom okružného typu, ktorej význam spočíva predovšetkým v kultúrno-historických súvislostiach, keďže ide o pozostatok jediného civilného rímskeho objektu za hranicami Rímskej ríše. Usadlosť si dal na území svojej pôvodnej vlasti postaviť rímsky vojenský veterán germánskeho pôvodu podľa rímskeho vzoru. Po jej zániku v druhej tretine 3. storočia ju využívalo germánske obyvateľstvo, ktoré sa sem vrátilo. V teréne sú zakonzervované základy stavby kúpeľa (voľne prístupné), objekt je národnou kultúrnou pamiatkou.
Pôvodná obec Dúbravka existovala už v 14. storočí a patrila hradu Devín. Prvý písomný doklad, ktorý je spojený s jej kolonizáciou Chorvátmi, utekajúcimi pred nájazdmi Turkov, je z roku 1574. Vzhľadom na jazykovú a kultúrnu príbuznosť sa rýchlo prispôsobili pôvodnému obyvateľstvu. To sa živilo poľnohospodárstvom a vinohradníctvom, pestovali sa tu čierne, tzv. dúbravské čerešne, neskôr pracovali ako robotníci v meste a na železnici. Obec silno utrpela počas napoleonských vojen a za prusko-rakúskej vojny (1866). Od roku 1905 tu pod vedením miestneho duchovného Antona Moyša, ktorý v obyvateľoch pestoval národné povedomie, hrávalo divadlo. Od roku 1906 sa na školách a úradoch používala slovenčina.
V desiatych rokoch 20. storočia začal v obci podnikať bratislavský stolársky majster František Tavarik, keď tu postavil drevené chaty a prenajímal ich na rekreačné účely. Neskôr postavil aj murované vily, ktoré stoja dodnes v Tavarikovej osade (predtým kolónii). K Bratislave bola obec Dúbravka pripojená v roku 1946. Národnou kultúrnou pamiatkou je barokový r.k. kostol sv. Kozmu a Damiana s elipsovým pôdorysom z roku 1723.
Erb Dúbravky obsahuje zobrazenie historicky významnej Horanskej studne, ktorej nefunkčná rekonštrukcia z roku 1993 stojí v parku pod kostolom. Viažu sa k nej aj nemecký (Kaltenbrunn) i maďarský (Pozsonyhidegkút) názov obce. Pravdepodobne najznámejším rodákom Dúbravky je Gustáv Husák, právnik, komunistický politik a prezident Československej socialistickej republiky, ktorý je tu aj pochovaný.
Kaverny z prvej svetovej vojny
Bývalé delostrelecké betónové podzemné kryty a sklady munície v lesoch o. i. aj v oblasti Dúbravskej Hlavice v blízkom okolí trasy náučného chodníka, Hornej Mlynskej doliny a vrchu Kamzík. Boli vybudované v rokoch 1914 – 1915 na obranu jediného pevného mosta v Bratislave cez Dunaj – mosta Františka Jozefa I. –, aby ruská armáda postupujúca zo severu cez Karpaty neprenikla cez Slovensko do Rakúsko-Uhorska (do Viedne, Budapešti) či na Moravu. Kaverny boli stavané tak, aby bolo vidieť z jednej na druhú. V priamom boji využité neboli, ruské vojská boli zatlačené spať. Celkovo je kaverien v oblasti Bratislavy (Devínska Kobyla – Kamzík) viac ako tridsať, miestami sú dnes dobre viditeľné v teréne. Dobrovoľníci niektoré z nich postupne čistia a sprístupňujú verejnosti.
Dúbravská Hlavica (356 m n. m.)
Vrch v Devínskych Karpatoch na východnom okraji masívu Devínskej Kobyly nad Dúbravkou. Zväčša ho budujú – ako aj z neho ďaleko k severu siahajúci nevysoký výbežok – devónske jemnozrnné a strednozrnné metabazity, aktinolitické a čierne bridlice, len na juhovýchode sú rôzne druhy fylitov. Vrcholová časť masívu ukrýva viacero kaverien, vybudovaných v rokoch 1914 – 1915 (pozri aj samostatné heslo). Dúbravské kaverny nikdy neboli vojensky využité. V roku 1916 už nespĺňali normy na ochranu ľudských životov v prípade priameho zásahu a armáda ich opustila. V niektorých sa ukrývali obyvatelia Dúbravky počas druhej svetovej vojny.
Tipy a inšpirácie na ďalšie vychádzky po Bratislavskom regióne nájdete na našom webe v sekcii Náučné chodníky alebo Tematické cesty.
Zdroj: naucnechodniky.eu
