Dúbravský náučný chodník

1950
Pohľad z Dúbravského náučného chodníka ponad Lamačskú branu (s torzom skeletu nemocnice na Rázsochách pred zbúraním začiatkom roka 2020) v Devínskych Karpatoch na Kamzík v Pezinských Karpatoch. Foto: Ivan Ružek

Vydajte sa s nami Dúbravkou starou, lesnou i novou

Prinášame vám ďalší tip na jesennú vychádzku do malokarpatských lesov. Nechýba ani niečo málo z historických zaujímavostí mestskej časti Bratislava – Dúbravka.

Trasa

Dúbravský náučný chodník začína v Dúbravke na Jadranskej ulici pred miestnym úradom. Dostanete sa sem napríklad MHD (autobus 83, zastávka Žatevná). Chodník ďalej pokračuje po ulici K Horanskej studni a následne po žltej značke až po rázcestie žltej a červenej Dúbravská Hlavica, odkiaľ ďalej vedie po červenej turistickej značke až k odbočke vľavo za rázcestím Švábsky vrch, ďalej k Tavarikovej osade až na Švantnerovu ulicu (Zlatá lipa, ZŠ Sokolíkovaň, kde chodník končí.

Zachádzku trasy Dúbravského náučného chodníka medzi informačnými panelmi 3 a 4 cez turistické rázcestie Dúbravská Hlavica je možné skrátiť neznačenou odbočkou z trasy doľava. Foto: Zora Machová

Je to nenáročná trasa, ktorú dokážete zdolať za niečo okolo 2,5 hodiny. Na siedmich informačných paneloch sa dozviete zaujímavé informácie o jednotlivých zastávkach: Jadranská ulica, K Horanskej studni, Dúbravská Hlavica, Lesné spoločenstvá masívu Devínskej Kobyly, Živočíšstvo masívu Devínskej Kobyly. Ochrana prírody Devínskej Kobyly, Tavarikova osada, Stará a nová Dúbravka.

Foto: Ivan Ružek

Dúbravka

Mestská časť Bratislavy v jej západnej časti v okrese Bratislava IV zaberajúca severovýchodné úpätie Devínskej Kobyly a severozápadnú časť Lamačskej brány, pričom siaha pod severným úpätím Sitiny po diaľnicu D1 a železničnú trať na Brno až za areál Technického skla.

Najstaršie osídlenie na jej území je zo staršej doby kamennej, kedy lokalitu Veľká lúka osídlili lovci a zberači. Len koncom 20. storočia v tejto istej lokalite boli zistené pozostatky najlepšie a najcelistvejšie zachovanej rímskej architektúry na Slovensku – vidieckej usadlosti (villa rustica) s kúpeľom okružného typu, ktorej význam spočíva predovšetkým v kultúrno-historických súvislostiach, keďže ide o pozostatok jediného civilného rímskeho objektu za hranicami Rímskej ríše. Usadlosť si dal na území svojej pôvodnej vlasti postaviť rímsky vojenský veterán germánskeho pôvodu podľa rímskeho vzoru. Po jej zániku v druhej tretine 3. storočia ju využívalo germánske obyvateľstvo, ktoré sa sem vrátilo. V teréne sú zakonzervované základy stavby kúpeľa (voľne prístupné), objekt je národnou kultúrnou pamiatkou.

“Villa rustica” – zakonzervované základy rímskeho kúpeľa na Veľkej lúke severne pod Dúbravskou Hlavicou, na horizonte silueta hradu Pajštún a vrchu Kozlisko. Foto: Zora Machová

Pôvodná obec Dúbravka existovala už v 14. storočí a patrila hradu Devín. Prvý písomný doklad, ktorý je spojený s jej kolonizáciou Chorvátmi, utekajúcimi pred nájazdmi Turkov, je z roku 1574. Vzhľadom na jazykovú a kultúrnu príbuznosť sa rýchlo prispôsobili pôvodnému obyvateľstvu. To sa živilo poľnohospodárstvom a vinohradníctvom, pestovali sa tu čierne, tzv. dúbravské čerešne, neskôr pracovali ako robotníci v meste a na železnici. Obec silno utrpela počas napoleonských vojen a za prusko-rakúskej vojny (1866). Od roku 1905 tu pod vedením miestneho duchovného Antona Moyša, ktorý v obyvateľoch pestoval národné povedomie, hrávalo divadlo. Od roku 1906 sa na školách a úradoch používala slovenčina.

Informačný panel Dúbravského náučného chodníka pri turistickom rázcestí na námestíčku pod kostolom sv. Kozmu a Damiána v starej Dúbravke. Foto: Ivan Ružek

V desiatych rokoch 20. storočia začal v obci podnikať bratislavský stolársky majster František Tavarik, keď tu postavil drevené chaty a prenajímal ich na rekreačné účely. Neskôr postavil aj murované vily, ktoré stoja dodnes v Tavarikovej osade (predtým kolónii). K Bratislave bola obec Dúbravka pripojená v roku 1946. Národnou kultúrnou pamiatkou je barokový r.k. kostol sv. Kozmu a Damiana s elipsovým pôdorysom z roku 1723.

Informačný panel Dúbravského náučného chodníka v Tavarikovej osade. Foto: Ivan Ružek

Erb Dúbravky obsahuje zobrazenie historicky významnej Horanskej studne, ktorej nefunkčná rekonštrukcia z roku 1993 stojí v parku pod kostolom. Viažu sa k nej aj nemecký (Kaltenbrunn) i maďarský (Pozsonyhidegkút) názov obce. Pravdepodobne najznámejším rodákom Dúbravky je Gustáv Husák, právnik, komunistický politik a prezident Československej socialistickej republiky, ktorý je tu aj pochovaný.

Kaverny z prvej svetovej vojny

Bývalé delostrelecké betónové podzemné kryty a sklady munície v lesoch o. i. aj v oblasti Dúbravskej Hlavice v blízkom okolí trasy náučného chodníka, Hornej Mlynskej doliny a vrchu Kamzík. Boli vybudované v rokoch 1914 – 1915 na obranu jediného pevného mosta v Bratislave cez Dunaj – mosta Františka Jozefa I. –, aby ruská armáda postupujúca zo severu cez Karpaty neprenikla cez Slovensko do Rakúsko-Uhorska (do Viedne, Budapešti) či na Moravu. Kaverny boli stavané tak, aby bolo vidieť z jednej na druhú. V priamom boji využité neboli, ruské vojská boli zatlačené spať. Celkovo je kaverien v oblasti Bratislavy (Devínska Kobyla – Kamzík) viac ako tridsať, miestami sú dnes dobre viditeľné v teréne. Dobrovoľníci niektoré z nich postupne čistia a sprístupňujú verejnosti.

Jeden z viacerých historických hraničných kameňov na trase Dúbravského náučného chodníka. Foto: Ivan Ružek

Dúbravská Hlavica (356 m n. m.)

Vrch v Devínskych Karpatoch na východnom okraji masívu Devínskej Kobyly nad Dúbravkou. Zväčša ho budujú – ako aj z neho ďaleko k severu siahajúci nevysoký výbežok – devónske jemnozrnné a strednozrnné metabazity, aktinolitické a čierne bridlice, len na juhovýchode sú rôzne druhy fylitov. Vrcholová časť masívu ukrýva viacero kaverien, vybudovaných v rokoch 1914 – 1915 (pozri aj samostatné heslo). Dúbravské kaverny nikdy neboli vojensky využité. V roku 1916 už nespĺňali normy na ochranu ľudských životov v prípade priameho zásahu a armáda ich opustila. V niektorých sa ukrývali obyvatelia Dúbravky počas druhej svetovej vojny.

Plán Dúbravského náučného chodníka
Územie, východisko a náznak trasy Dúbravského náučného chodníka

Tipy a inšpirácie na ďalšie vychádzky po Bratislavskom regióne nájdete na našom webe v sekcii Náučné chodníky alebo Tematické cesty.

Zdroj: naucnechodniky.eu