V juhozápadnej časti Slovenska sa rozprestiera Malokarpatská vinohradnícka oblasť. Jeden zo šiestich evidovaných vinohradníckych regiónov na slovenskom území, ktorý je zároveň najstarším a najvýznamnejším v našej krajine.
V Malokarpatskej vinohradníckej oblasti hrozno nedozrieva vo veľkých horúčavách a suchu, ako je tomu v stredomorských krajoch, ale v podmienkach neskorého leta a jesene, pri miernych teplotách a výdatnej vlhkosti, čo dodáva tunajším vínam nenapodobiteľnosť elegancie, sviežosti, ovocnosti, delikátnej kyslosti a vysokohodnotnej chuti s primeraným obsahom alkoholu.
Rozvoj vinohradníctva v oblasti Malých Karpát nastáva najmä v 13. storočí, kedy sa presadzuje vinohradníctvo komerčného typu, zamerané na uspokojenie dopytu a závislé od vývoja trhu. V tomto čase sem prichádzajú nemeckí kolonisti (hostia, ktorí priniesli so sebou aj nové, modernejšie technológie obrábania viniča a dorábania vína). Vďaka vysokej kvalite tunajšieho vína a dobrej cene sa malokarpatské víno v ďalších storočiach dobre predáva a má stály odbyt.
,,Zlatý vek“ malokarpatského vinohradníctva vrcholil v 17. storočí, kedy kulminovala produkcia a vývoz vína na zahraničné trhy a na relatívne malom území sa vtedy nachádzalo až päť slobodných kráľovských miest ako Bratislava, Trnava, Modra, Pezinok a Sv. Jur. Obzvlášť posledné tri menované vďačia za získanie privilégia najmä vínu.
Vďaka slávnemu uhorskému polyhistorovi Matejovi Belovi poznáme, aké vína pili v tomto kraji začiatkom 18. storočia. Najrozšírenejšími odrodami boli Veltlínske zelené, Silvánske zelené a červené, z modrých odrôd Frankovka a Portugal. A ako pili? Už od 13. storočia mali niektorí vinohradníci právo slobodného výčapu vína pod viechou. Okrem nich sa nám zachovali doklady aj o remeselníckych výčapníkoch – krčmároch, ktorí spočiatku profesionálne čapovali víno podomovo, neskôr vo vlastných príbytkoch a nakoniec v domoch pre verejnosť – viechach. Opitosť pod viechou často neznamenala stratu dobrého mena a povesti. Hlavným dôvodom pitia vraj bolo odstránenie ,,zožierajúcich“ starostí.
V súčasnosti je v Malokarpatskej oblasti registrovaných 5970 ha vinohradníckych plôch. Z bielych muškátových odrôd sú najviac vysádzané Veltlínske zelené, Rizling vlašský, Müller-Thurgau a Rulandské biele, z modrých muštových odrôd majú najväčšie zastúpenie Frankovka modrá, Svätovavrinecké a čoraz viac aj Cabernet Sauvignon.
Celý kraj dnes aktívne ,,žije“ vínom. Každoročne sa konajú prestížne vinárske súťaže s medzinárodným zastúpením, oberačkové slávnosti (vinobranie), dni otvorených pivníc, žehnania mladých vín, oslavy sviatku vinohradníckeho a vinárskeho patróna sv. Urbana. Pre turistov taktiež slúži vínna cesta, či množstvo vinární, pivníc alebo vinoték, kde sa dá ochutnať a aj kúpiť kvalitné víno. Vážnych záujemcov o víno určite osloví Malokarpatské múzeum v Pezinku, ktoré sídli v pôvodnom meštianskom vinohradníckom dome.
