Pán Bedřich Matoušek býva v Domove sociálnych služieb Rozsutec už 18 rokov. Športovo a mladícky vyzerajúci pán má 56 rokov. Zaujíma sa o politiku aj vonkajšie dianie a rád sa zapája do rozličných aktivít. Prečítajte si jeho príbeh, ktorý môže byť inšpiráciou aj pre nás, zdravých ľudí.
Pán Bedřich sa nám zdôveril o svojom detstve. „Prvé tri roky som žil s mamou. Potom som bol niekoľko rokov vo viacerých detských domovoch. Od siedmych rokov som rád maľoval obrazy a kreslil pastelkami. Do školy som chodil tiež v domove. Mal som tam niekoľko kamarátov, na ktorých rád spomínam. Spomínam si, že sme väčšinou poobede chodili na vychádzky s vychovávateľmi. Keď sme sa vrátili, robili sme si domáce úlohy. Tak raz do roka sme išli na bábkové divadlo, alebo na väčší výlet do iného mesta.
Od dvanástich rokov si ma vzala mama opäť domov. Býval som s ňou až do konca jej života. Cenil som si, že som býval vo vlastnej izbe. V domove sme bývali v spálni asi s 20 chlapcami. Chodil som do základnej osobitnej školy vo Vrakuni. V šestnástich rokoch som nastúpil do učilišťa a po dvoch rokoch som sa vyučil za obuvníka.„
Keď pánovi Bedřichovi zomrela matka, asi rok býval sám vo svojom byte. Nakoniec byt predal a nasťahoval sa do Domova sociálnych služieb Rozsutec. V DSS Rozsutec rád maľuje, venuje sa výrobe miniatúrnych svietidiel a rád vyrába zaujímavé predmety z korálok a drôtikov. Vďaka svojej výtvarnej tvorbe reprezentuje zariadenie a Bratislavský samosprávny kraj na rozličných výstavách. Do svojich obrazov vkladá práve prežívané pocity, nálady a túžby.
Popri bývaní v DSS Rozsutec v Lamači pán Bedřich navštevuje komunity ľudí s duševnými poruchami v Lige za duševné zdravie SR, kde nadviazal tak potrebné priateľské vzťahy a venuje sa ďalšej umeleckej tvorbe a práve vďaka stretnutiam so zaujímavými ľuďmi rozvíja svoj talent. Každoročne sa s kamarátmi z Ligy za duševné zdravie pred pandémiou zúčastňoval týždňových sústredení na Slovensku a v Čechách. V rámci programu ART BRUT absolvoval niekoľko výstav svojich obrazov na Slovensku aj v zahraničí.
Podľa rozprávania pána Bedřicha sa nám podarilo spísať zoznam dôležitých výstav v jeho živote:
- 2007 – Dom kultúry Ružinov:pán Bedřich absolvoval prvú svoju výstavu, kde vystavoval rodinu tučniakov a ľadového medveďa. Výstava sa niesla v duchu severských zvieratiek. Pán Bedřich túto výstavu považuje za najdôležitejšiu vo svojom živote. Počas nej získal ocenenie od predstaviteľov zo severských krajín, ktoré pre neho veľa znamená.
- 2007 – Výstava na Mestskom úrade v Trenčíne
- 2008 – Dom kultúry v Dúbravke, Bratislava
- 2009 – Farské centrum, Bratislava, Lamač
- 2009 – Musique Galerie Club, Modra
- 2010 – Aupark, Bratisalva
- 2010 – See Ryder, Praha
- 2010 – Nám. SNP, Bratislava
- 2011 – Slovenský inštitút vo Viedni
- 2011 – AV Mobilita v Dúbravke, Bratislava
- 2011 – Galéria X, Zámočnícka 5, Bratislava
- 2012 – AV Mobilita, Incheba, Bratislava
- 2012 – výstava obrazov a fotografií v Schaubmarovom mlyne v Pezinku
- 2013 – Pálfyho palác, Bratislava
- 2013 – františkánska kaplnka Jána Almužníka, Bratislava
- 2015 – Kino Lamač, Bratislava
- 2016 – Galéria SPP, Bratislava
- 2016 – Česká sporiteľňa, Brno
- 2016 – zariadenie sociálnych služieb, Viedeň
- 2017 – OC Laugaricio – Výtvarný salón ZPMP, Trenčín
- 2018 – Pálffyho palác, Bratislava – téma výstavy vnútorné krajiny
- 2019 – nemocnica Kramáre, Bratislava
Vo výtvarnej tvorbe sa Bedřich venuje najmä portrétom, maľovaniu postáv, najmä ženského tela, ale aj iným motívom. Najradšej používa ceruzku alebo tvrdé pastelky. Má rád jemné ťahy a jemné farby, vyhýba sa tvrdým kontrastom a expresii.
Pán Bedřich sa ďalej v rozprávaní zmienil, čomu sa aktuálne venuje a aké má plány v ďalšom živote. „Teraz sa rád venujem kresleniu s pastelkami. Robím z korálok náušničky, skladám techno – moderné a klavírne piesne. V budúcnosti by som sa rád ďalej venoval tvorbe z korálok a skladaniu piesní. Tiež by som sa chcel venovať kresleniu obrazov, zúčastniť sa rôznych súťaží a výstav vlastných diel. A na záver by som rád poprial čitateľom veľa úspechov a radosti zo života.“
