Dnes je Medzinárodný deň Dunaja. Máme naozaj šťastie, že táto majestátna rieka preteká cez náš región. Pripravili sme pre vás pár tipov, ako si užiť jeho krásy.
Dunaj si môžete vychutnať na viacero spôsobov, od korzovania po bratislavskom nábreží až po divoký splav.
Na Dunaji
Splavovanie Dunaja sa odporúča len skúseným vodákom, pretože prúd je silný a brázdia ho výletné aj nákladné lode. Obľúbený je napríklad splav na kajakoch z Rakúska. Ak máte radi plavby, vyskúšajte katamarán Twin City Liner, ktorý premáva medzi Viedňou a Bratislavou. Je možné zobrať so sebou aj bicykle a preskúmať aj krásy susedného Rakúska. Na toku Dunaja sa nachádza aj unikátne múzeum moderného umenia Danubiana a areál vodných športov Divoká voda. Nadšenci windsurfingu môžu využiť vodnú plochu „Podunajského mora“ Vodnú zdrž Hrušov, ktorá je súčasťou vodného diela Gabčíkovo.
Hlavný tok Dunaja pozná takmer každý, ale navštívili ste už jeho ramená?
Karloveské mŕtve rameno
Ak máte záujem začlnkovať si v príjemnom a pokojnom prostredí, navštívte karloveské mŕtve rameno. Sídlia tu aj Lodenice UK a loďky vám ochotne požičajú.
Malý Dunaj
Ideálny na rodinné splavy. Prúd je pokojný a popri brehoch nájdete rôzne farmy, táboriská, uvidíte vzácne vodné mlyny a zavedie vás aj k unikátnemu Korzu Zálesie.
Bodické ramená
Vodáci ich nazývajú aj slovenským pralesom. Na tomto ramene s vodopádom uprostred divokej prírody sa budete cítiť ako na Amazonke.
Pár faktov o Dunaji
Dunaj je druhý najväčší tok Európy. Priteká na územie Slovenska z Rakúska pri ústí Moravy pod hradom Devín a odteká pri ústí Ipľa neďaleko obce Chľaba. Slovenský úsek Dunaja je dlhý 172 km, z toho 142 km tvorí spoločnú hranicu s Maďarskom a 8 km s Rakúskom. Po vstupe na Podunajskú nížinu cez Devínsku bránu pri Bratislave sa tok rieky výrazne mení a jej spád klesá. Náhla zmena spádu zapríčinená predovšetkým tektonickým poklesávaním Podunajskej nížiny spôsobuje ukladanie materiálu a vznik brodov a sústavy ramien nazývanej vnútrozemská delta Dunaja. Riečisko i ramená Dunaja žili v minulosti vlastným životom až dovtedy, kým do jeho režimu nezačal zasahovať človek. Rieka obvykle pokojne tiekla úrodnou nivou, prívalové vody však niekedy v jej okolí šírili hrôzu. Voda podomieľala všetko, čo jej stálo v ceste – hrádze, ploty, hraničné medzníky, stromy, ale aj celé domy. Odnášala štrk, piesok, hlinu a úrodnú pôdu a na iných miestach ich znovu ukladala. Veľké povodne na Dunaji v minulosti boli jednou z príčin stavby Vodného diela Gabčíkovo.
