Najkrajšie bratislavské kalvárie

6531
Červený Kameň
Červený Kameň

Kalvárie sú miestom na modlitbu či rozjímanie. Nielen veriaci si však môžu užiť ich tajomnú atmosféru a tie bratislavské nájdete na skutočne čarovných miestach.

Veľká noc je pre kresťanov najväčším sviatkom cirkevného roku. Dnes, na Veľký piatok, si pripomínajú ukrižovanie Krista. Tento historický i náboženský odkaz si v rôznych obdobiach a kultúrach našiel počas uplynulých stáročí svoje vlastné vyobrazenia a tradície. Pre nás asi najznámejšími sú krížové cesty alebo kalvárie. Už menej známe je, že v strednej Európe sa rozšírili až v čase protireformácie. Po vzore jeruzalemskej Golgoty musela byť kalvária situovaná na zďaleka viditeľnom, nezalesnenom kopci. Najmä kríž s Ukrižovaným musel byť odvšadiaľ viditeľný, preto sa kalvárie až do polovice 20. storočia starostlivo udržiavali, a náletové stromy sa z kopcov včas odstraňovali.

Možností na vyplnenie voľného času v týchto sviatočných dňoch veľa nemáme, ale počasie  nám ponúka prechádzky aj na menej známe miesta a niektoré z nich vám trochu priblížime, tentoraz trochu netradične – podľa hraníc jednotlivých okresov, v ktorých sa môžeme pohybovať.

Podľa Štefana Holčíka, pravdepodobne prvú kalváriu na území Uhorska postavili v roku 1694 práve v Prešporku, v tom čase hlavnom meste kráľovstva. Viac o jej rozkvete i úpadku sa dozviete tu. Jej čiastočná revitalizácia prebehla v roku 2018. Málokto asi vie, že v Bratislave sa nachádza pravdepodobne aj najmladšia krížová cesta, ktorá vznikla na Kramároch pred dvomi rokmi z iniciatívy občianskeho združenia s výjavmi od brazílskeho umelca.

Doľany

V okolí Bratislavy je nepochybne najznámejšou kalvária v Marianke (už v okrese Malacky), najstaršom mariánskom pútnickom mieste Uhorska. Samotná krížová cesta ale patrí medzi tie najmladšie. Bratia tešitelia z miestneho kláštora ju  začali stavať v roku 1930, po jubilejných oslavách 900. výročia vzniku pútnického miesta. Základný kameň poslednej plánovanej stavby – kaplnky na jej samotnom vrchole – požehnal počas krátkej návštevy 30. 6. 1936 Andrej Hlinka, ale kaplnka nebola už nikdy postavená. Celoročne navštevované miesto býva najplnšie práve v týchto dňoch, ale súčasné krízové opatrenia neumožňujú jeho návštevu ani len obyvateľom neďalekej Bratislavy, hoci je od hranice mesta vzdialená len pár minút cesty. 

Väčšia časť Záhoria sa rozprestiera na úplnej rovine a tomuto sa musela podriadiť aj stavba kalvárií, ktoré najčastejšie vznikali v blízkosti kostola. Pamiatkovo chránená je aj stupavská kalvária z konca 17. storočia na námestí sv. Trojice za farským kostolom. Spájajú sa s ňou viaceré zaujímavosti, niektoré považovali ľudia až za zázraky. Z dnešného pohľadu stojí za pripomenutie udalosť z roku 1703, kedy bol do Stupavy zavlečený mor neopatrnými ľuďmi z Bratislavy. Vďaka rýchlym a účinným opatreniam (nakazených ľudí sa podarilo včas odviesť a izolovať v horách) zomrelo len 34 ľudí.

Keďže ani v Malackách kopce nenájdeme, zaujímavú históriu má Svätý vrch Kalvária, ako sa vraj kedysi dávno nazýval kríž na čelnej stene františkánskeho kostola. Samotná kalvária, podľa kroniky z roku 1717, je areál v okolí kostola ohraničený kamennou ohradou.   

Stručnú prehliadku kalvárií v pezinskom okrese nájdete tu. Pezinok je jedno z mála miest, ktoré má dve kalvárie. Na úpätí Suchého vrchu je staršia, z roku 1754 s kaplnkou, ktorá kedysi slúžila aj ako pustovňa a bola obnovená v roku 2000. Dostanete sa k nej po modrej turistickej značke v smere na Babu. Druhá, mladšia, je na kopčeku na Cajle na kraji mesta. Obe sú pomerne skromné a dnes aj nenápadné v zalesnených častiach.

Monumentálna murovaná kalvária v Modre nahradila v roku 1814 pôvodnú drevenú. Kopce tu nie sú vysoké a viditeľnosti troch veľlých krížov pomáha murované pódium s bočnými schodiskami. Ku kalvárii vedie unikátna keramická krížová cesta. Rešpektuje kultúrnu identitu Modry spojenú s vinárstvom, vinohradníctvom, kameňom, keramikou a hlinou. Keramické kachlice, ktoré znázorňujú jednotlivé zastavenia na symbolickej ceste za ukrižovaním Ježiša Krista sú dielom viacerých majstrov keramikárov. Modranská krížová cesta s kalváriou je umiestnená vo vinohradoch a počas západu slnka vyzerá ako magické miesto, kde nájdu pokoj a odpustenie veriaci i neveriaci.

Hrad Červený Kameň netreba asi predstavovať, ale nie všetci vedia, že v jeho blízkosti postavili v 2. polovici 18. storočia Pálfiovci krížovú cestu, ktorej pôvodná podoba nie je celkom známa. Na lúkach po oboch stranách cesty smerom z Častej je vidieť viaceré skulptúry z pôvodnej krížovej cesty. Za palfiovskou pohrebnou kaplnkou je na malom vŕšku, skryté za korunami stromov, ukončenie kalvárie súsoším Ukrižovania, ktoré je považované za najlvalitnejšie zachované eteriérové kalvárske súsošie na Slovensku.

V pezinskom okrese stojí za návštevu aj kalvária v Doľanoch, ktorá je na mieste kedysi významného pútnického miesta so zázračnou soškou sv. Leonarda a liečivým prameňom vytekajúcim z jaskyne. Murované kaplnky krížovej cesty sú síce staré len niečo vyše 100 rokov, ale zaujímavosťou je, že na vrchole kalvárie je kaplnka sv. Šebastiána, ochrancu proti moru, ktorú postavili obyvatelia v r. 1708 ako pamiatku na ukončenie morovej epidémie.

Ani v okrese Senec sa nám do cesty nepostavia žiadne kopce a kalvárie musíme hľadať na rovine, najčastejšie v blízkosti kostolov. V samotnom Senci využili predkovia neveľké návršie na výstavbu kostola sv. Mikuláša a v jeho areáli sú v murovanej ohrade zaujímavo zakomponované jednotlivé zastavenia krížovej cesty zo začiatku 20. storočia.

Virtuálne putovanie po viac ako 200 slovenských kalváriách môžete absolvovať na blogu Miroslava Lisinoviča.