Spoznávajte s nami skryté zákutia Bratislavského kraja. Nakoľko sa chodník venuje téme histórie, baníctva a lesníctva, jeho názov by mohol dostať aj podtitulku: K jednej z mnohých pezinských historických banských lokalít. Pokiaľ vás zaujíma téma baníctva, pozrite aj Banský náučný chodník Pezinok.
Východisko náučného chodníka, resp. jeho začiatok je v Pezinku v lokalite Hrubá dolina (dolina potoka Blatina) pod Pezinským hradom. Nenáročnou trasou ho prejdeme približne za 2,5 hodiny, prekonáme prevýšenie 270 m a vzdialenosť 4,7 kilometra. Na trase sa môžeme zastaviť pri štyroch informačných paneloch, pričom pri úvodnom paneli, ktorý informuje o Lesoch SR, chodník začína. Na prvej zastávke náučného chodníka sa dozvieme niečo o lokalite Pezinský hrad, ďalej o lokalite Rybníček, tretí panel má názov Hrubý Ostrý Rybníček a štvrtý Pod Čertovým Kopcom.
Pezinský hrad (tiež nazývaný Starý zámok II. pri Pezinku) bol objavený len v roku 2001. Tento zvyšok strážneho drevozemného hrádku, ktorý čnie na skalnatom hrebienku, je len nevýrazným dokladom existencie Pezinského hradu, pričom ešte aj ten je čiastočne zničený kameňolomom na konci dlhej juhovýchodnej rázsochy Čmeľka – vrchu v hlavnom malokarpatskom chrbáte medzi Pezinkom a Pernekom. Hrádok kontroloval v 13. – 14. storočí obchodné cesty regionálneho významu, ktoré viedli dolinami a spájali Podunajsko a Záhorie a zrejme aj oblasti ranej banskej ťažby vo vnútri malokarpatských dolín nad Pezinkom.
Pezinské zlaté baníctvo sa viaže k dvom obdobiam. Prvé bolo stredoveké dobývanie, povolené v roku 1339 kráľom Karolom Róbertom. Predstavovalo ryžovanie v potokoch a dobývanie na miestach, kde zlaté žily vychádzali na povrch. Druhé obdobie súviselo s oživením ťažby zlata Jozefom Entzlerom v 18. storočí. Jeho ťažiarstvo s názvom Mariana, Terézia a Jozef vykonávalo banské práce v starých štôlňach v lokalite Altstadt (pezinskom Starom Meste). Ťažba zlata tu nebola veľmi významná. Za celú históriu baníctva v Pezinku sa vyťažilo len toľko zlata, koľko za jeden rok v inej bani v Hodruši.
Okrem zlata sa v okolí Pezinka ťažil pyrit a antimonit. Ťažba pyritu sa začala na prelome 18. a 19. storočia (banské pole Ferdinand-Karol). Pyrit bol základnou surovinou na výrobu síry a kyseliny sírovej. V Pezinku bola vďaka ťažbe v polovici 19. storočia postavená prvá továreň na výrobu kyseliny sírovej v Uhorsku. Na ložisku sa ešte v 50. rokoch 20. storočia vykonávali banské práce. V roku 1906 bola v Pezinku daná do prevádzky prvá flotačná úpravňa antimónovej rudy v Rakúsko-Uhorsku. Spracovanie rudy pozostávalo z viacerých procesov. Konečným produktom bol antimónový koncentrát, ktorý sa ďalej spracovával v Kovohutách Vajsková. Poslednú baňu v Pezinku zavreli v roku 1992 a v súčasnosti sa dobývacie priestory rekultivujú.
Tipy a inšpirácie na ďalšie vychádzky po Bratislavskom regióne nájdete na našom webe v sekcii Náučné chodníky alebo Tematické cesty.
Zdroj: naucnechodniky.eu
