Náučný chodník Pezinok

327
Náučný chodník Pezinok dolinou Blatiny vystúpa až pod hlavný malokarpatský chrbát. Foto: Zora Machová, naucnechodniky.eu

Prinášame vám dvanásty diel zo seriálu Náučné chodníky. Spoznávajte s nami skryté zákutia Bratislavského kraja.

Nakoľko sa chodník venuje téme histórie, baníctva a lesníctva, jeho názov by mohol dostať aj podtitulku: K jednej z mnohých pezinských historických banských lokalít. Pokiaľ vás zaujíma téma baníctva, pozrite aj Banský náučný chodník Pezinok.

Začiatok náučného chodníka Pezinok v Hrubej doline pod Pezinským hradom. Foto: Zora Machová, naucnechodniky.eu

Východisko náučného chodníka, resp. jeho začiatok je v Pezinku v lokalite Hrubá dolina (dolina potoka Blatina) pod Pezinským hradom. Nenáročnou trasou ho prejdeme približne za 2,5 hodiny, prekonáme prevýšenie 270 m a vzdialenosť 4,7 kilometra. Na trase sa môžeme zastaviť pri štyroch informačných paneloch, pričom pri úvodnom paneli, ktorý informuje o Lesoch SR, chodník začína. Na prvej zastávke náučného chodníka sa dozvieme niečo o lokalite Pezinský hrad, ďalej o lokalite Rybníček, tretí panel má názov Hrubý Ostrý Rybníček a štvrtý Pod Čertovým Kopcom.

Sútok Blatiny (so začiatkom náučného chodníka Pezinok) a Sedláčkovho jarku zviera vysoký vápencovo-dolomitický výbežok so strmými svahmi, na ktorého sklanatom hrebeni boli nedávno objavené artefakty dokladujúce existenciu Pezinského hradu. Foto: Zora Machová, naucnechodniky.eu

Pezinský hrad (tiež nazývaný Starý zámok II. pri Pezinku) bol objavený len v roku 2001. Tento zvyšok strážneho drevozemného hrádku, ktorý čnie na skalnatom hrebienku, je len nevýrazným dokladom existencie Pezinského hradu, pričom ešte aj ten je čiastočne zničený kameňolomom na konci dlhej juhovýchodnej rázsochy Čmeľka – vrchu v hlavnom malokarpatskom chrbáte medzi Pezinkom a Pernekom. Hrádok kontroloval v 13. – 14. storočí obchodné cesty regionálneho významu, ktoré viedli dolinami a spájali Podunajsko a Záhorie a zrejme aj oblasti ranej banskej ťažby vo vnútri malokarpatských dolín nad Pezinkom.

Z ostrohy medzi Hrubou dolinou (vľavo) a dolinou smerujúcou do sedla Baba (vpravo) strážny hrádok – Pezinský hrad – kontroloval komunikácie vedúce z Podunajska na Záhorie a chránil banské lokality. Foto: Zora Machová, naucnechodniky.eu
Čmeľok v hlavnom malokarpatskom chrbáte z najvyššieho miesta výbežku, na ktorom stával Pezinský hrad (nad začiatkom náučného chodníka Pezinok v doline Blatiny pod ním), Foto: Zora Machová, naucnechodniky.eu

Pezinské zlaté baníctvo sa viaže k dvom obdobiam. Prvé bolo stredoveké dobývanie, povolené v roku 1339 kráľom Karolom Róbertom. Predstavovalo ryžovanie v potokoch a dobývanie na miestach, kde zlaté žily vychádzali na povrch. Druhé obdobie súviselo s oživením ťažby zlata Jozefom Entzlerom v 18. storočí. Jeho ťažiarstvo s názvom Mariana, Terézia a Jozef vykonávalo banské práce v starých štôlňach v lokalite Altstadt (pezinskom Starom Meste). Ťažba zlata tu nebola veľmi významná. Za celú históriu baníctva v Pezinku sa vyťažilo len toľko zlata, koľko za jeden rok v inej bani v Hodruši.

Informačný panel náučného chodníka Pezinok pri Rybníčku, na miestach bývalej drevorubačskej osady. Foto: Zora Machová, naucnechodniky.eu
Náučný chodník Pezinok prechádza v oblasti Rybníčka okolo vodárenského zdroja mesta Pezinok, ktorý sa viaže na rozsiahle hlinito-kamenité, balvanovité až blokovité akumulácie na sútoku horských potokov Blatiny a Vidlárovej. Foto: Zora Machová, naucnechodniky.eu
Horáreň Rybníček pri náučnom chodníku Pezinok po rekonštrukcii tej pôvodnej z roku 1892. Foto: Zora Machová, naucnechodniky.eu
Obyvatelia bukových lesov pri náučnom chodníku Pezinok – užovka a jašterica krátkohlavá (Lacerta agilis). Foto: Zora Machová, naucnechodniky.eu

Okrem zlata sa v okolí Pezinka ťažil pyrit a antimonit. Ťažba pyritu sa začala na prelome 18. a 19. storočia (banské pole Ferdinand-Karol). Pyrit bol základnou surovinou na výrobu síry a kyseliny sírovej. V Pezinku bola vďaka ťažbe v polovici 19. storočia postavená prvá továreň na výrobu kyseliny sírovej v Uhorsku. Na ložisku sa ešte v 50. rokoch 20. storočia vykonávali banské práce. V roku 1906 bola v Pezinku daná do prevádzky prvá flotačná úpravňa antimónovej rudy v Rakúsko-Uhorsku. Spracovanie rudy pozostávalo z viacerých procesov. Konečným produktom bol antimónový koncentrát, ktorý sa ďalej spracovával v Kovohutách Vajsková. Poslednú baňu v Pezinku zavreli v roku 1992 a v súčasnosti sa dobývacie priestory rekultivujú.

Haldy po banskej činnosti pod Čertovým kopcom pri konci náučného chodníka Pezinok. Zmenu chemizmu podložia indikuje zmena vegetácie. Foto: Zora Machová, naucnechodniky.eu
Zrniečka pyritu na vzorke horniny na halde nad posledným informačným panelom náučného chodníka Pezinok. Foto: Zora Machová, naucnechodniky.eu
Územie a poloha panelov náučného chodníka Pezinok
Územie, východisko a cieľ náučného chodníka Pezinok

Zdroj: naucnechodniky.eu