Poslovia prichádzajúcej jari: Prvá časť – Ďatle parkov, záhrad a lesov

2828
Krutohlav hnedý
Krutohlav hnedý

Jar už prišla a všade okolo nás môžete počuť spev vtákov. Dokonca, keďže je na cestách či sídliskách oveľa tichšie, môžeme ich jarné prelúdie počuť oveľa zreteľnejšie aj z okna či balkóna. A aby sme im aj lepšie “rozumeli”, pripravili sme pre vás krátky slovník vtáčieho jazyka. V prvej časti seriálu s názvom “Ďatle parkov, záhrad a lesov” nájdete popisy vtákov so zvukovými ukážkami a fotografiami a video.

Tesár čierny

Tesár čierny – samička
Tesár čierny – samec

Hlas si môžete vypočuť tu. Bubnovanie si môžete pustiť tu. Okrem toho sa najmä na jar ozýva typickým volaním, ktoré si môžete vypočuť tu.

Tak ako väčšina ďatľov, aj tento druh si svoje teritórium vyznačuje pomocou bubnovania. Tým, že sa jedná o veľký druh, aj toto bubnovanie je výraznejšie a počuteľné do diaľky. Za tých pár sekúnd dokáže do dutého konára, či stromu udrieť aj 60-krát, čo je priemerne 17 úderov za sekundu. Na rozdiel od strakatých ďatľov, toto bubnovanie je pomerne pomalé, ale o to výraznejšie. Určovanie ďatľov podľa bubnovania je však pomerne náročné a ja odporúčam naučiť sa najmä ostatné hlasové prejavy. Najjednoduchšie naučiteľné hlasy tohto druhu sú hlas počas letu, ktorý znie ako „krr-krr-krr-krr-krr“, a po zosadnutí do diaľky znejúce tiahle tenké a klesajúce volanie „klijéé….klijéé..“.

Počet hniezdiacich párov: 1 500 – 2 500

Počet zimujúcich jedincov: 4 500 – 6 500

Obdobie výskytu: celroročne

Kategória ohrozenia: LC (Least concern) menej dotknutý druh

Náročnosť rozpoznania hlasu: 1 (počas letu a po pristátí) inak 3 (1=najmenšia, 5=najvyššia náročnosť)

Pravdepodobnosť pozorovania v prírode: 2,5 (1=najvyššia, 5= najnižšia pravdepodobnosť)

Biotop: Najmä staré listnaté alebo zmiešané lesy, ale nájdeme ho aj v ihličnatých lesoch či v parkoch. Podmienkou je vždy prítomnosť starých stromov

Kam za druhom: Tento druh má veľmi rád lužné lesy pri Dunaji a pri rieke Morava, alebo lesy v Malých Karpatoch aj na Devínskej kobyle, nájdeme ho aj v Rusoveckom parku, v parku v Malackách v Šúri, či v Lindave – neďaleko parku v Budmericiach.

Popis: Veľký celý čierny ďateľ so svetlomodrým okom a s červenou čiapočkou, dospelý samec má čiapočku na hlave celú červenú, samica má červené len temeno hlavy.

Žlna zelená

Žlna zelená – samica

Hlas si môžete vypočuť tu. Tento druh sa neozýva bubnovaním, čo je typické pre ďatle, ale ozýva sa svojím typickým smejivo znejúcim „glyk glyk glyk glyk“. Rýchlosť tohto volania je konštantná.

Počet hniezdiacich párov: 1 200 – 2 000

Počet zimujúcich jedincov: 2 500 – 5 000

Obdobie výskytu: celoročne

Kategória ohrozenia: LC (Least concern) menej dotknutý druh

Náročnosť rozpoznania hlasu: 3

Pravdepodobnosť pozorovania v prírode: 2

Biotop: Je to druh, ktorý má rád najmä otvorenejšie biotopy, napríklad parky, stromoradia, sady, cintoríny a pod. Vyhovujú mu ale aj lesné porasty s holorubmi. Vystupuje do nadmorskej výšky 800 m n.m.

Kam za druhom: Najmä Parky v Pezinku, Budmericiach, Malackách, Bernolákove, ale aj Horský park či lužné lesy a lesy v Malých Karpatoch.

Popis: Pomerne veľký zelený ďateľ s čiernou maskou pri oku, ktorá je spojená s čiernym fúzikom. Samec má vnútro fúzika sfarbené do červena. Čiapočka u oboch pohlaví je rovnako červená, pričom im ide skoro až po chrbát. Brucho je v porovnaní s chrbtom svetlejšie.
Zaujímavosti: Oba druhy žlny sú viazané na kolónie mravcov, ktorými sa živia.

Žlna sivá

Žlna sivá – samica
Žlna sivá – samec

Hlas si môžete vypočuť tu. Podobá sa na hlas žlny zelenej, ale postupne spomaľuje a akoby sa rozširoval. Znie asi takto: „püpüpü püü pü pü pü pü pü“. Tento druh je typický aj bubnovaním.

Počet hniezdiacich párov: 1 500 – 2 000

Počet zimujúcich jedincov: 3 500 – 6 000

Obdobie výskytu: celoročne

Kategória ohrozenia: LC (Least concern) menej dotknutý druh

Náročnosť rozpoznania hlasu: 3

Pravdepodobnosť pozorovania v prírode: 3

Biotop: Hniezdi najmä v listnatých najmä v podhorských oblastiach a v lužných lesoch. Vystupuje do nadmorskej výšky 1400 m n.m. Často hniezdi v bukových lesoch.

Kam za druhom: Odporúčam menšie porasty lesa v okolí rieky Morava, prípadne v okolí Rusoveckého parku, vyskytuje sa síce v celých Malých Karpatoch, ale veľmi roztrúsene.

Popis: Oproti žlne zelenej je menšia, pričom farba tohto druhu je tiež zelená. Ako napovedá anglický názov Grey-headed woodpecker, hlava je sivej farby. Červenú čiapočku má len samec a aj to len veľmi krátku. Tesne nad zobákom sa nachádza jemne červený pásik.
Zaujímavosti: Oba druhy žlny sú viazané na kolónie mravcov, ktorými sa živia. Tento druh často vyhľadávajú zahraničný birdwatchery, ktorý na Slovensko prichádzajú pozorovať vtáctvo, žiaľ ozýva sa len na jar, mimo tohto obdobia je ťažké ju pozorovať.

Krutohlav hnedý

Krutohlav hnedý

Hlas si môžete vypočuť tu. Vydáva osem až dvanásťčlenný rad ťahavých stúpavých výkrikov „gee gee gee gee“.

Počet hniezdiacich párov: 2 500 – 4 000

Počet zimujúcich jedincov: 0

Obdobie výskytu: od apríla do konca septembra

Kategória ohrozenia: LC (Least concern) menej dotknutý druh

Náročnosť rozpoznania hlasu: 2

Pravdepodobnosť pozorovania v prírode: 3 (na vhodných miestach 2)

Biotop: Má veľmi rád záhrady, vinice, staré sady.

Kam za druhom: Najmä vinohrady na úpätí Malých Karpát, ale aj záhrady s ovocnými stromami.

Popis: Jediný náš sťahovavý druh, ktorý k nám prilieta v apríli. Je hnedý, farbou pripomína kôru stromov, pričom vôbec nemusí pripomínať ďatľa.

Zaujímavosti: V prípade, ak by ste ho chytili do ruky, krútil by hlavou ako had, podľa čoho dostal svoje pomenovanie.

Ďateľ veľký

Ďateľ veľký – samica
Ďateľ veľký – samec

Hlas – ozývanie si môžete vypočuť tu, je ním najčastejšie tvrdé „čikk“. Tento druh sa ozýva aj bubnovaním, ale rozoznanie bubnovania je naozaj veľmi náročné. Môžete si ho pustiť tu.

Počet hniezdiacich párov: 30 000 – 60 000

Počet zimujúcich jedincov: 70 000 – 150 000

Obdobie výskytu: celroročne

Kategória ohrozenia: LC (Least concern) menej dotknutý druh

Náročnosť rozpoznania hlasu: 3

Pravdepodobnosť pozorovania v prírode: 1

Biotop: Je to najbežnejší druh ďatľa, ktorého nájdeme prakticky v každom lesnom poraste, ale aj v intravilánoch obcí, v parkoch, záhradách a pod.

Kam za druhom: najbežnejší druh ďatľa, ktorý sa vyskytuje prakticky všade, samozrejme len tam, kde sú stromy.

Popis: Patrí do skupiny strakatých ďatľov, ktorý má červené zafarbenie medzi nohami a chvostom. Je tu vyvinutý pohlavný dimorfizmus, pričom samica nemá žiadnu červenú čiapočku a samec ju má iba na zátylku. Červený zátylok má už iba ďateľ hnedkavý a hlavičku bez červenej čiapočky má iba ďateľ hnedkavý a ďateľ bielochrbtý. Ďatľa veľkého od ďatľa hnedkavého rozoznáme podľa kresby na boku hlavy – ďateľ veľký má bočnú čiaru spojenú s hlavou.

Ďateľ hnedkavý

Ďateľ hnedkavý – samica
Ďateľ hnedkavý – samec

Hlas si môžete vypočuť tu. Je ním najčastejšie mäkšie „čikk“. Tento druh sa ozýva aj bubnovaním, ale rozoznať bubnovanie je naozaj veľmi náročné. Bubnovanie si môžete pustiť tu.

Počet hniezdiacich párov: 1 500 – 2 500

Počet zimujúcich jedincov: 2 500 – 5 000

Obdobie výskytu: celroročne

Kategória ohrozenia: LC (Least concern) menej dotknutý druh

Náročnosť rozpoznania hlasu: 3

Pravdepodobnosť pozorovania v prírode: 2

Biotop: Už jeho vedecké (latinské) pomenovanie naznačuje jeho hlavný areál rozšírenia a my sme na jeho severozápadnom okraji. Takže skôr vyžaduje teplejšie oblasti, pričom hniezdi najmä v mestách a na dedinách v záhradách, redších sadoch či stromoradiach.

Kam za druhom: Hniezdo bolo nájdené aj na Trnavskom mýte, či na Blumentálskej ulici, ale často ho je možné vidieť aj v Čunove, či v Devínskej Novej vsi pod Sandbergom, ale je skoro v každej dedine na Podunajskej a Záhorskej nížine.

Popis: Patrí do skupiny strakatých ďatľov. Má červené, alebo ružové zafarbenie medzi nohami a chvostom (také nemá iba ďateľ malý). Je tu vyvinutý pohlavný dimorfizmus, pričom samica nemá žiadnu červenú čiapočku a samec ju má iba na zátylku. Červený zátylok má okrem tohto iba ďateľ veľký a hlavičku bez červenej čiapočky má iba ďateľ veľký a ďateľ bielochrbtý, ten má však biely chrbát. Ďatľa veľkého od ďatľa hnedkavého rozoznáme podľa kresby na boku hlavy, bočnú čiaru má ďateľ veľký spojenú s hlavou.

Ďateľ prostredný

Ďateľ prostredný

Hlas volania si môžete vypočuť tu. Klasické volanie je podobné ďatľovi veľkému, ale je tenšie a zvyčajne sú to viackrát po sebe nasledujúce volania. Teritoriálny hlas je taký smejúci sa, kvákavý hlas, ktoré môže pripomínať aj nariekanie. Teritoriálny smejúci sa hlas si môžete pustiť tu. Tento druh sa ozýva bubnovaním len veľmi ojedinele.

Počet hniezdiacich párov: 2 500 – 4 000

Počet zimujúcich jedincov: 6 000 – 10 000

Obdobie výskytu: celroročne

Kategória ohrozenia: LC (Least concern) menej dotknutý druh

Náročnosť rozpoznania hlasu: 3

Pravdepodobnosť pozorovania v prírode: 3 (na vhodných biotopoch 2)

Biotop: Je to druh ďatľa, ktorý má veľmi rád dubové lesy, prípadne sa vyskytuje aj v lužných lesoch, či v bučinách.

Kam za druhom: Dubové lesy v Malých Karpatoch, spomenieme Lindava, Panónský háj, Rusovecký park, Horský park, ale aj park v Malackách.

Popis: Patrí do skupiny strakatých ďatľov, ktorý má červené alebo ružové zafarbenie medzi nohami a chvostom (také nemá iba ďateľ malý). Nie je tu vyvinutý pohlavný dimorfizmus, obe pohlavia majú červenú čiapočku (ak rátame iba dospelé jedince, tak celú červenú čiapočku majú iba samce ďatľa malého (ten nemá červenú farbu pri nohách) a samec ďatľa bielochrbtého (ale ten má biely chrbát)).

Ďateľ malý

Ďateľ malý – samec

Hlas – ozývanie veľmi jemným „kikikikiki“ si môžete vypočuť tu. Tento druh sa ozýva aj bubnovaním. Tým, že je menší, tak aj bubnovanie je jemnejšie, môžete si ho pustiť tu.

Počet hniezdiacich párov: 2 000 – 4 000

Počet zimujúcich jedincov: 4 000 – 9 000

Obdobie výskytu: celroročne

Kategória ohrozenia: LC (Least concern) menej dotknutý druh

Náročnosť rozpoznania hlasu: 3

Pravdepodobnosť pozorovania v prírode: 3

Biotop: Je to jeden z menej početných ďatľov, ktorého nájdeme najmä v starších lesných porastoch v podhorských oblastiach do nadmorskej výšky 800 m n.m., ale aj v parkoch, sadoch či na cintorínoch.

Kam za druhom: Na miesta, kde sa Malina vlieva do Moravy, ale aj oblasť medzi Čunovom a Rusovcami, samozrejme roztrúsene sa vyskytuje na území celého Bratislavského kraja.

Popis: Patrí do skupiny strakatých ďatľov a je spomedzi nich najmenší. Tento jediný druh nemá červené, alebo ružové zafarbenie medzi nohami a chvostom. Je tu vyvinutý pohlavný dimorfizmus, pričom samica nemá vôbec červenú čiapočku (teda na sebe nemá ani kúsok červenej farby) a samec má červenú čiapočku.

Ďateľ bielochrbtý

Ďateľ bielochrbtý

Hlas si môžete vypočuť tu. Ozýva sa podobne ako ďateľ veľký, ale hlas je jemnejší, aj keď hlbší a mäkší „kök“. Tento druh sa ozýva aj bubnovaním. Bubnovanie sa ku koncu zrýchľuje, môžete si ho pustiť tu.

Počet hniezdiacich párov: 1 500 – 2 500

Počet zimujúcich jedincov: 3 000 – 6 000

Obdobie výskytu: celroročne

Kategória ohrozenia: NT (Near threatened) – takmer ohrozený druh z dôvodu malej a klesajúcej populácie

Náročnosť rozpoznania hlasu: 3

Pravdepodobnosť pozorovania v prírode: 4 (na vhodných miestach 3)

Biotop: Je to jeden z menej početných ďatľov, ktorého nájdeme najmä v starších lesných porastoch, vždy s prítomnosťou bukov a hlavne s prítomnosťou mŕtveho stojaceho dreva. Dutinu má často umiestnenú pod drevokaznou hubou.

Kam za druhom: Iba v Malých Karpatoch, v bukových lesoch pozor musí byť prítomné stojace pne zlomených stromov. 

Popis: Patrí do skupiny strakatých ďatľov, pričom tento je najväčší spomedzi nich. Tento druh má červené zafarbenie medzi nohami a chvostom. Je tu vyvinutý pohlavný dimorfizmus, pričom samica nemá červenú čiapočku a samec má červenú čiapočku. Narozdiel od ostatných však má aj biely chrbát.

Fotografie: Jaro Mikuš, Ján Dobšovič, Michal Richter, Michal Stoklasa, Michal Lutonský