Pôvaby hliny – Návšteva ateliéru manželov Hanuskovcov

942

Spoznajte spolu s Malokarpatským osvetovým strediskom v Modre tvorcov keramiky z nášho kraja.

Od polovice 16. storočia sa na západnom Slovensku začali usádzať habáni, ktorí svojou remeselníckou činnosťou, najmä keramikárstvom, vryli hlbokú, dodnes trvajúcu stopu. Významnou súčasťou slovenských tradícií je výroba keramiky – majoliky. Je to maľba na bielej podkladovej glazúre.

Pani Mária Hanusková, rodená Turanská sa od roku 1986 spoločne s manželom Oskarom venuje keramickej tvorbe Majoliky vo vinohradníckom meste Pezinok, kde žijú a tvoria doteraz. Majú jedného syna a radosť im robí dvojročná vnučka. Umelecké sklony pravdepodobne Mária zdedila po svojej mame, ktorá krásne maľovala, a otec, ktorý pracoval v tehelniach, jej umožnil prácu s hlinou. Jej mama a babka pochádzali z Myjavy, čo sa značne prenieslo aj do jej tvorby. Vinohradnícka tematika jej prirástla k srdcu, nakoľko vyrastala vo vinohradníckom meste a v rodine, ktorá obrábala vinohrady.

Mária od detstva veľmi veľa kreslila, maľovala vodovými farbami, ale i modelovala. Láska k umeniu ju viedla na umeleckú strednú odbornú školu v Pezinku so zameraním maliar – keramik. Po ukončení vzdelania pracovala až do roku 1986 v Slovenskej ľudovej majolike v Modre, kde sa snažila učiť hlavne od starších a skúsenejších kolegov.

V roku 1987 spoločne s manželom Oskarom začali spoluprácu s Úľuv-om, kde pôsobia dodnes. V ateliéri to majú spravodlivo rozdelené: Mária sa venuje umeleckej realizácii, Oskar technickej realizácii a administratíve. Oskar taktiež veľmi rád fotí. Táto umelecky založená dvojica tvorí najmä figurálne plastiky v krojoch, sakrálnu umeleckú tvorbu, keramické reliéfy a kachlice, keramické busty, modelované taniere a najnovšie keramické šperky i magnetky. Z keramických šperkov tvorí nádherné prstene, náramky, prívesky i brošne. Od roku 2014 sa Mária venuje aj maľbe obrazov s umeleckým menom MajaH. Obrazy maľuje na podkladové dosky so špeciálnou štruktúrou, ktoré jej pripravujú akademici z Kyjeva. Nemá rada stereotyp, rada skúša a tvorí nové veci, napríklad aj maľbu na hodváb.

Sakrálna tvorba – betlehemy, sochy svätých a patrónov. Z jej rúk vyšlo najmä veľa svätých Urbanov – patróna vinohradníkov. Mária si najprv preštuduje životopisy svätých a vytvorí ich podľa svojej predstavy. Netvorí podľa žiadnej predlohy. Pre kostol v Poprade – Kvetnici vytvorila celú krížovú cestu, Poslednú večeru a sochu Dobrého pastiera. Taktiež jej betlehemy majú obrovský úspech, niekoľkokrát sa zúčastnila celosvetovej výstavy s názov „100 betlehemov“ v Ríme, poslednú otváral aj súčasný pápež František. Výstava betlehemov sa v Ríme organizuje od roku 1968.

Figurálne plastiky – manželia tvoria predovšetkým postavy v krojoch z celého Slovenska. Vytvoreniu figurálnej plastiky v kroji predchádza štúdium detailov jednotlivých častí krojov z etnologických materiálov.

V tejto tematike uprednostňuje Mária kroje typické pre oblasť Pezinok a Myjava, čo je následok vplyvu z jej detstva. Často stvárňuje postavy vinohradníkov. Ako sama priznáva, najradšej tvorí ženské postavy, ktoré aj prevládajú v jej tvorbe. Výroba jednej sochy trvá vyše mesiaca.

V tomto časovom intervale je zahrnutá modelácia, vydlabanie sochy, jej prilepenie na podstavec, opätovné domodelovanie. Potom nasleduje pomalé schnutie a vypálenie v peci pri 980 stupňoch Celzia. Následne sa soška naglazuje, namaľuje a opätovne vypáli. Celý tento proces tvorby figurálnej plastiky je značne časovo náročný a s neistým výsledkom. Soška sa môže poškodiť nielen počas schnutia, ale i pri vypaľovaní v peci. Ak sa však všetko podarí, tak ako má, výsledok stojí jednoznačne za to. Figurálne plastiky od pani Márie, vynikajú najmä prirodzenosťou tvarov a prezrádzajú citlivú dušu tvorcu.

Reliéfy a kachlice – v reliéfnej tvorbe prevládajú motívy vinárske a vinohradnícke, oslavujúce celoročnú prácu vinohradníka. Séria s touto témou sa nazýva Vinohradnícky alebo Vinársky rok. Ich tvorba je zameraná hlavne na reliéfy a kachlice s tematikou slovenských ľudových odevov.

Manželia Hanuskovci od roku 1986 sa oficiálne venujú umeleckej keramickej tvorbe, boli v roku 1994 pri založení Cechu slovenských keramikov v Modre, stáli pri vzniku Keramických Trhov v Pezinku. Svoje diela začali vystavovať na samostatných výstavách až v roku 1999. Odvtedy usporiadali veľké množstvo samostatných, ale i spoločných výstav. Spomeniem len pár: vystavovali v mestách Pezinok, Piešťany, Nové Mesto nad Váhom, Trnava, Kežmarok, Svätý Jur, Myjava, Kúty, Lipany, Stropkov, Vranov nad Topľou, v zahraničí  Rakúsko vo Viedni v Brandlhof in Radlbrunn. O ich tvorbu je celosvetový záujem o čom svedčia zápisy návštev v ich kronike z krajín ako Česko, Nemecko, Rakúsko, Singapur, Japonsko, Rusko, Kuba, Turecko i USA.

Mária a Oskar Hanuskovci sa venujú výrobe ľudovoumeleckej dekoratívnej keramiky a svojím posolstvom uchovávajú keramikársku tradíciu aj pre ďalšie generácie. Je radostnou správou, že záujem mladých ľudí o keramiku a výrobky z nej sa zvyšuje. V tvorbe manželov Hanuskovcov sa spája plastickosť materiálu, s teplom vypaľovanej pece a spektrom farieb. Nádherné umelecké diela, ktoré vychádzajú z ich rúk sú skutočnou pastvou pre každého, komu sa dostalo tej cti ich vidieť.

Zdroj Malokarpatské osvetové stredisko v Modre, príspevková organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Bratislavského kraja.

Viac informácií o Malokarpatskom osvetovom stredisku v Modre nájdete na www.moska.sk