Veľkonočné sviatky sú oslavou prvého jarného splnu Mesiaca. Nadväzujú na dlho očakávané dni jarného slnovratu a rovnodennosti a sú spojené so začiatkom základných poľnohospodárskych prác, majú pradávne tradície. Na území Slovenska sa napríklad lúčili so zimou na Smrtnú nedeľu vynášaním Moreny. Veľká noc je zároveň najstarším a najvýznamnejším sviatkom kresťanského cirkevného roka, počas ktorého si kresťania pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista.
Kvetná nedeľa
Veľkonočný týždeň sa nazýva aj tichý, svätý alebo veľký a začína Kvetnou nedeľou. Tento deň pripomína slávnostný príchod Ježiša Krista do Jeruzalema. Názov sviatku je odvodený od kvetov – palmových ratolestí, ktorými ľudia Ježiša nadšene vítali. Na Slovensku majú podobu vŕbových prútikov – obľúbených bahniatok. Počas Kvetnej nedele tieto halúzky kňazi posvätia v katolíckych kostoloch, čím podľa ľudovej tradície získavajú veľkú moc. Traduje sa, že bahniatka potom dokážu ochrániť dom a jeho obyvateľov pred chorobami či inými pohromami.
Zelený štvrtok
Štvrtok pred Veľkou nocou sa podľa kresťanského kalendára nazýva Zeleným štvrtkom. Údajne podľa sviežej zelene Getsemanskej záhrady, kde prišlo k zatknutiu Ježiša Krista. Zeleným štvrtkom sa začína pôst pašiového týždňa, ktorý trvá až do vzkriesenia. So Zeleným štvrtkom súvisí zmĺknutie zvonov, o ktorých sa vraví, že až do Bielej soboty „odleteli do Ríma“. Zvuk zvonov dodnes suplujú na vidieku rozličné rapkáče. Podľa viacerých prameňov zákaz zvoniť nesúvisel s ich odletom do Ríma, ale pramenil v dávnej viere v návrat duší mŕtvych k pozostalým. Ľudia sa totiž obávali, že zvony by v kontakte s takýmito dušami stratili svoju zázračnú moc – zaháňať búrku, mraky a zlé sily. Podľa tradície sa v tento deň majú jesť jedlá zelenej farby, aby sa ľudia po celý rok tešili dobrému zdraviu.
Veľký piatok
Veľkonočný týždeň pokračuje Veľkým piatkom – dňom spomienky na utrpenie, ukrižovanie a smrť Ježiša Krista. V rímskokatolíckych chrámoch sa na Veľký piatok neslúži svätá omša, oltáre sú bez chrámového rúcha. Evanjelici považujú tento deň za najvýznamnejší sviatok, pretože Syn Boží dokončil dielo vykúpenia sveta. Veľký piatok je zároveň časom prísneho pôstu, rozjímania, modlitieb, pašií a očistných obradov. Podľa ľudových tradícií sa tento deň zakazovalo hýbať zemou, pretože sa verilo, že ešte spí – táto obyčaj má korene v starých kultoch uctievania zeme. Ľudia verili, že zem je zjari ťarchavá – mnohí sa jej klaňali a bozkávali ju s nádejou, že sila zeme prejde takýmto dotykom i do človeka. Mnohé ženy dodnes na Veľký piatok stierajú z jarných lúk rosu. Na Veľký piatok sa vzťahuje aj prísny zákaz pitia alkoholu. Gazda, ktorý by to porušil, by bol údajne v lete stále smädný a hrozilo by mu, že ho uštipne had. Veľký piatok uznáva ako sviatok pracovného pokoja takmer 40 štátov.
Biela sobota
Biela sobota bola pokračovaním dvoch predchádzajúcich dní, počas nej však už v domácnostiach voňalo aj mäso a údeniny, ktoré gazdinky pripravovali na Veľkonočnú nedeľu. Pripravovala sa najmä bravčovina a z nej predovšetkým údená šunka a klobásy, ktoré ženy ukladajú i do prútených košíkov, v ktorých nosia v nedeľu ráno jedlo, určené na sviatočné raňajky, posvätiť. Biela sobota súvisela s ďalšími očistnými obradmi – ľudia sa usilovali poumývať sa v sviežej jarnej vode potokov a studničiek, aby táto magická voda zmyla všetky choroby, upevnila zdravie, zvýraznila krásu. Vodou z tohto dňa bojovali i proti škodcom. Biela sobota je niekde považovaná za čas vhodný na sadenie a siatie a ženy v ovocných sadoch budili trasením stromčeky. Veľký význam má v tento deň aj obradné zažíhanie očistného ohňa. Podľa kresťanskej tradície je Biela sobota dňom hrobového odpočinku Ježiša. Názov tohto dňa je odvodený od obyčaje zažínať nové svetlo. V katolíckej cirkvi sa v Bielu sobotu veriaci prichádzajú pokloniť a pomodliť k Božiemu hrobu a ku krížu. Počas dňa sa nekonajú omše, až vo večerných hodinách je vigília zmŕtvychvstania Ježiša Krista, svätá omša, ktorá sa končí radosťou z Pánovho vzkriesenia. Počas Veľkonočnej vigílie sa znovu rozozvučia zvony, ktoré od štvrtka večera mlčali.
Veľkonočná nedeľa
Veľkonočná nedeľa je radostným sviatkom zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Ako najstarší a najväčší sviatok liturgického roka sa slávi v prvú jarnú nedeľu po splne mesiaca vo všetkých kresťanských cirkvách. Tento deň končí obdobie štyridsaťdňového pôstu. Katolíci pri rannej omši svätia potraviny, medzi ktorými ani dnes v košíkoch okrem mäsa nesmú chýbať koláče a kráľ veľkonočných sviatkov – vajíčko. Sviatočné stoly sú plné dobrôt a v mnohých domácnostiach nechýba ani veľkonočný baranček.
Veľkonočný pondelok
Veľkonočný pondelok je čas oblievačky a šibačky. Z vŕbových prútov sa totiž vraj sviežosť a pružnosť prenáša šibaním na ženy a dievčatá – inde šibačku nepoznajú a pondelok je opäť časom hojnosti vody. V niektorých častiach Slovenska sa oblievačka začína už skoro ráno, na svitaní – a v domoch čaká návštevníkov popri pohostení odmena – maľované vajíčko.
Veľká noc je nielen oslavou zmŕtvychvstania Ježiša Krista, ale i oslavou príchodu jari. Sú to akty súvisiace s odchodom zimy a s vítaním jari ako životodarného ročného obdobia. Na území Slovenska sa lúčili so zimou na Smrtnú nedeľu vynášaním Moreny, ktorú znázorňovala figúra dievčaťa vyrobená zo slamy. Zapálenú ju hádzali do potoka. S vítaním jari – príchodom Vesny – súviseli aj ďalšie kultové obrady, ktoré mali zabezpečiť dobrú úrodu v nasledujúcom období. V tomto čase sa napríklad čistili príbytky či zhotovoval sa nový odev.
Zdroj: TASR; Foto: Pixabay
