V stredu 14. apríla zasadla už po tretíkrát Rada partnerstva pre integrovaný územný rozvoj Bratislavského kraja. Cieľom stretnutia bolo predstavenie výstupov jednotlivých tematických komisií, ktoré pracujú na vytvorení zásobníka strategických projektov. Rada partnerstva predstavuje kľúčový inštitucionálny mechanizmus pre definovanie územných cieľov prostredníctvom Integrovanej územnej stratégie a ich realizáciu v rámci Operačného programu Slovensko.
Hlavným cieľom aprílového zasadnutia bolo predstavenie výstupov jednotlivých tematických komisií, ktoré kontinuálne pracujú na vytvorení projektových zásobníkov pre jednotlivé oblasti – dopravu, školstvo, vedu, výskum a inovácie, cestovný ruch a kultúru, zdravotníctvo, sociálnu oblasť a životné prostredie. Osobitnú úlohu zohráva tiež komisia fondu spravodlivej transformácie. Jedná sa o finančný nástroj politiky súdržnosti, ktorý je zameraný na podporu území, ktoré čelia vážnym sociálno-ekonomickým výzvam vyplývajúcim z prechodu ku klimatickej neutralite. Cieľom je nasmerovať podporu regiónom k uľahčeniu vykonávania Európskej zelenej dohody, ktorej cieľom je dosiahnuť klimaticky neutrálnu EÚ do roku 2050. Prioritnou úlohou komisie je zadefinovať do ktorých oblastí v rámci územia BSK by mohla podpora fondu spravodlivej transformácie smerovať.
Ďalším krokom v procese bude príprava a zadefinovanie výberových kritérií pre jednotlivé oblasti. Následne sa pomocou nich budú určovať priority spomedzi zozbieraných projektových zámerov. Vyhodnotí sa prínos realizácie projektov, stav pripravenosti, hodnota za peniaze a množstvo iných faktorov. „Prioritizácia zámerov je nevyhnutná s ohľadom na obmedzený objem prostriedkov, ktoré sú pre bratislavský región v rámci podpory eurofondov v období 2021-2027 k dispozícii. Ešte väčšie obmedzenia prináša tematická koncentrácia do cieľov kohéznej politiky EÚ. Správne stanovenie priorít a dosiahnutie dohody v území preto považujem za našu najdôležitejšiu úlohu,“ uviedol po rokovaní Juraj Droba, predseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK).
Samotné projekty, resp. integrované projektové balíčky bude následne schvaľovať samotná Rada partnerstva. K tomu je nevyhnutné dosiahnuť aj územnú dohodu, keďže Rada sa skladá z množstva členov zastupujúcich socioekonomických partnerov, miestnu územnú samosprávu (mestá, obce a združenia obcí) a štát, ale aj podnikateľský a akademický sektor, školstvo a občiansku spoločnosť na území kraja. „K tomuto spôsobu implementácie sme sa prihlásili už v prvých rokovaniach o podobe programového obdobia 2021-2027. Je pre nás kľúčové, aby sme si projekty a opatrenia pre ďalší rozvoj územia vyberali, schvaľovali a koordinovali na úrovni regionálneho partnerstva. Len tak dosiahneme naozaj efektívne využitie externých zdrojov – tým nemyslím len Operačný program Slovensko, ale tiež Plán obnovy v gescii Ministerstva financií SR a iné finančné mechanizmy podpory. V procese prípravy Plánu obnovy sme argumentovali za využitie výsledkov Rady partnerstva a jej tematických komisií, teda projektových zásobníkov pre jednotlivé oblasti, tiež v rámci implementačného mechanizmu Plánu obnovy,“ vysvetlila Barbora Lukáčová, riaditeľka Odboru stratégie, územného rozvoja a riadenia projektov BSK. Význam Rady partnerstva a dohody kľúčových aktérov v území tak ešte narastá.
Členom rady bol tiež predstavený aktuálny stav v príprave Programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja BSK. Jeho finálna podoba sa očakáva v júni tohto roku. Koncom marca sa na pôde Úradu BSK konalo verejné prerokovanie tohto strategického dokumentu, ktorý nastavuje smer a priority rozvoja kraja a zároveň slúži ako nástroj na čerpanie verejných prostriedkov a eurofondov na nasledujúcich 10 rokov.
