V dnešných dňoch som si viackrát spomenul na španielsku chrípku, ktorá presne pred 100 rokmi kosila ľudskú populáciu po celom svete. Ešte ako malému dieťaťu mi o „španielke“ často rozprávala moja nebohá prastará mama na myjavských kopaniciach, ktorá v čase epidémie už bola na svete. Mnohí dnes prirovnávajú španielsku chrípku k súčasnej nákaze Covid-19. Je to však naozaj tak?
Norbert Kucharik
Zaujímavé je, že táto pandémia si úplne nesprávne vyslúžila názov „španielska“. Je viacero teórií, kedy a kde sa vírus po prvýkrát objavil, no žiadna z nich nevedie do Španielska. Vedci sa rozchádzajú v tom, či táto vysoko infekčná chrípka pochádzala z Číny, Spojeného kráľovstva alebo Spojených štátov amerických. Najpravdepodobnejšia je práva „americká cesta“, keďže práve v USA bol evidovaný prvý pravdepodobný prípad, presnejšie v Kansase (z nemocnice v Kansase je aj tento obrázok nižšie). V každom prípade priebeh španielskej chrípky urýchlila prvá svetová vojna.
Jednak preto, že vojaci prichádzajúci do kontinentálnej Európy z týchto krajín rýchlo rozniesli vírus medzi európskym obyvateľstvom, jednak preto, že vo vojnou zmietanom kontinente mala španielska chrípka ideálne podmienky na šírenie. Zlá hygiena v tom období a oslabená imunita vyčerpaných vojakov a civilistov urýchlila postup pandémie a znásobila úmrtnosť infikovaných osôb.
Prečo teda „španielska chrípka“? S cieľom udržať morálku zakázali vlády bojujúcich krajín v prvej svetovej vojne prinášať správy o rýchlo sa šíriacej epidémii a úmrtiach. Báli sa zhoršenia už aj tak chabej morálky vojakov, ale aj civilného obyvateľstva na svojom území. Naopak, Španielsko bolo ako jedna z mála európskych krajín neutrálne a vtedajšie miestne noviny prinášali priebežne informácie. Medzi nakazenými bol navyše aj samotný kráľ Alfonz XIII, čo vyvolalo vtedy veľkú pozornosť. Medzi ľuďmi v Európe i po celom svete preto vznikol neskôr klamný dojem, že chrípka zasiahla Španielsko podstatne viac ako iné krajiny. A tak prischol tejto chrípkovej pandémii nesprávny názov, ktorý sa medzi ľuďmi rýchlo vžil.
Ak sa pozriete na čísla a porovnáte španielsku chrípku s nákazou novým koronavírusom, tak musí byť každému hneď jasné, že porovnávame neporovnateľné. Pri pohľade na počty nakazených a mŕtvych vyzerá Covid-19 v porovnaní so španielskou chrípkou ako pomerne neškodná nákaza. Odhaduje sa, že španielskou chrípkou sa nakazilo medzi januárom 1918, kedy sa začala masovo šíriť a decembrom 1920, kedy je zaznamenaný koniec pandémie, viac ako 500 miliónov ľudí, čo bola štvrtina vtedajšej svetovej populácie.
Koľko ľudí presne zomrelo, nie je jasné, keďže v štatistikách mohli chýbať tí, ktorým uvádzali ako príčinu smrti iné ochorenie. Odhaduje sa však, že to bolo od 17 do 50 miliónov ľudí, dokonca sa hovorí až o 100 miliónoch obetí. V každom prípade to bolo viac ako počet všetkých obetí prvej svetovej vojny dokopy (!).V Indii napríklad zomrelo na španielku 5 percent populácie, v Iráne od 8 do 22 %, niektoré indiánske populácie v Amerike úplne vymizli, v európskych krajinách bola úmrtnosť od 5 do 20 percent.
V čom je španielska chrípka iná než súčasná pandémia, je aj v tom, že veľké percento mŕtvych boli mladí ľudia. Vedci ponúkajú niekoľko možných vysvetlení vysokej úmrtnosti. Niektoré analýzy ukázali, že vírus bol obzvlášť smrteľný, pretože vyvolával práve u mladých ľudí so silnejším imunitným systémom veľmi silnú reakciu. Iné analýzy poukazovali na to, že vírus španielskej chrípky nebol agresívnejší než predchádzajúce kmene chrípky. Jednoducho len podvýživa, preplnené nemocnice a zlá hygiena podporovali bakteriálnu superinfekciu.
Rizikovou skupinou boli aj tehotné ženy. Štúdie uvádzajú, že pri pandémii sa úmrtnosť pohybovala od 23% do 71%. Z tých žien, ktoré prežili pôrod, dieťa stratilo viac ako štvrtina z nich. Čo je však na španielskej chrípke najstrašnejšie, a to je varovaním pre ľudstvo aj dnes, že po odznení prvej vlny dorazila druhá. Ešte horšia…
V auguste 1918 vírus zmutoval do oveľa smrtiacejšej podoby. Október 1918 sa stal najsmrteľnejším mesiacom celej pandémie.Že išlo o tú istú pandémiu, resp. rovnaký kmeň chrípky, len v druhej vlne, sa dalo jednoducho preukázať tým, že väčšina z tých, ktorí sa zotavili z infekcie počas prvej vlny, sa stali imúnnymi proti nákaze v druhej vlne. To bolo priam dramaticky vidieť v Kodani, ktorá sa vyhla vysokej úmrtnosti počas druhej vlny kvôli vystaveniu menej smrteľnej prvej vlne (0,02% v prvej vlne a 0,27% v druhej vlne).
Ako však platí pri epidémiách, čím je vírus smrteľnejší, tým rýchlejšie pominie (a naopak, vírusy s nízkou smrtnosťou prežívajú v populácii zvyčajne dlhšie). Koncom roku 1918 začali nové prípady náhle klesať. Napríklad v americkej Philadelphii hlásili 16. októbra 1918 až 4 597 mŕtvych, ale do 11. novembra toho istého roku chrípka z mesta takmer zmizla. Sú na to rôzne vysvetlenia. Jedným z dôvodov rýchleho poklesu chorobnosti je skutočnosť, že lekári sa stali účinnejšími v prevencii a liečbe nákazy. Zároveň platí pravidlo, že vírusy zabijaci sa prirodzene vytratia spolu so svojimi hostiteľmi, keďže tí majú tendenciu vymrieť.
Španielska chrípka udrela potom na jar 1919 ešte v tretej vlne, počas ktorej sa nainfikoval vírusom aj vtedajší americký prezident Woodrow Wilson, a to počas Versailleských mierových rokovaní v Paríži. Pandémia vyčíňala po celom svete až do konca roka 1920, kedy sa vytratila.
Rozdiel medzi španielskou chrípkou a novým koronavírusom je aj v tom, že zatiaľ čo tá prvá pandémia stála v úplnom tieni správ z prvej svetovej vojny, dnes je to úplne naopak. Koronavírus vytlačil všetky správy. Pritom španielska chrípka bola čo do infekčnosti a hlavne smrtnosti a úmrtnosti omnoho ničivejšia.
Dejiny ľudstva sú teda plné nielen príbehov o kráľoch, vojnových bojiskách, umení a vynálezoch, ale aj o prírodných katastrofách a chorobách, z ktorých niektoré prerástli do ničivých pandémii. Koronavírus je len jednou z nich. A to ešte nebola reč o more v stredoveku, ktorý je bezkonkurenčne najničivejšou pandémiou, akú kedy ľudstvo zažilo…
Prečítajte si ďalšie diely:
Ruská chrípka, posledná pandémia 19. storočia
Ázijská chrípka: Prvá pandémia po 2. svetovej vojne
Hongkonská chrípka – Tretia pandémia 20. storočia
Zdroj:
https://www.livescience.com/spanish-flu.html
https://sk.m.wikipedia.org/wiki/%C5%A0panielska_chr%C3%ADpka
Foto:
US National Museum of Health and Medicine
