Prinášame vám dvadsiaty diel zo seriálu Náučné chodníky. Spoznávajte s nami skryté zákutia Bratislavského kraja.
Prejdite sa najzachovalejším vinohradníckym mestečkom na Slovensku a jeho okolím!
Svätojurský náučný chodník sa skladá z dvoch častí: mestského a prírodného okruhu.
Mestský okruh prepája významné kultúrno-historické objekty v historickom centre mesta. Začína pri železničnej stanici a vedie cez centrum mesta až ku kostolu sv. Juraja. Má dĺžku 2 km a prejdete ho približne za hodinu. Pri kostole sv. Juraja začína prírodný okruh (ktorý možno rozdeliť na dva okruhy), ktorý ďalej vedie cez Gaštanicu, Pustáky, hrad Biely kameň a hradisko Neštich a vracia sa späť ku kostolu. Trasa prírodného okruhu je trošku náročnejšia, trvá 2,5 hodiny, zdoláte približne 7,5 km a prevýšenie 310 m.
Svätý Jur
Mesto na kontakte Malých Karpát a Podunajskej roviny severovýchodne od Bratislavy so starobylým charakterom, najmenšie z pätice kráľovských miest v Prešporskej stolici (Bratislava, Modra, Pezinok, Svätý Jur a Trnava) a architektonicky najzachovalejšie vinohradnícke mesto na Slovensku.
Prvá písomná zmienka je z roku 1209. Po zničení Tatármi v roku 1241 a českým kráľom Přemyslom Otakarom II. v rokoch 1271 a 1273 zásluhou vinohradníctva a nemeckých kolonistov sa sformoval v zemepanské mestečko. V 16. storočí boli vybudované hradby, dodnes čiastočne zachované. V roku 1647 bolo povýšené na slobodné kráľovské mesto. Po škodách spôsobených Turkami (1663) a Rákocziho vojskami (1704) sa prestalo rozvíjať a ponechalo si vidiecky charakter s vinohradníckymi domami so stopami po nemeckých kolonistoch.
Pôvodné vinohradnícke domy s bránami s polkruhovými portálmi tvoria centrálne „námestie“ (Prostredná ulica), do ktorého sa zbiehajú ulice Bratislavská a Pezinská s rovnakými domami. Vďaka tomuto historickému rázu bolo jadro Svätého Jura v roku 1990 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu.
Na malebnosti mu pridávajú aj v roku 1944 pričlenená bývalá poddanská obec Neštich v ústí hlbokej malokarpatskej doliny a unikátne terasovité vinohrady na svahoch Malých Karpát. K mnohým pamiatkam patrí napr. gotický kostol sv. Juraja z konca 13. storočia a drevená zvonica pri ňom (17. storočie), renesančný Pálffyovský kaštieľ (1609), piaristický kláštor, Zichyovská kúria s erbom sv. Juraja a i.
Nad časťou Neštich je na strmých malokarpatských svahoch mohutné veľkomoravské hradisko a zrúcaniny hradu Biely Kameň. Smerom k Šúru pri prameňoch alkalickej sírnatej vody boli od začiatku 17. storočia kúpele, neskôr ústav pre postihnutú mládež.
Kostol sv. Juraja (Horný kostol) vo Svätom Jure
Rímskokatolícky farský kostol stojaci na hornom konci Svätého Jura, jedna z jeho najstarších historických pamiatok. Okolo polovice 13. storočia si budujú páni zo Svätého Jura a Pezinka sídelný hrad Biely Kameň, čo svedčí o prosperite osady. V tom čase bol postavený aj gotický kostol – pravdepodobne bez veže –, neskôr viackrát upravovaný. Stal sa dominantou krajiny. Od svojho okolia bol oddelený múrom. Najvzácnejšou umeleckou pamiatkou je goticko-renesančný oltár sv. Juraja z bieleho pieskovca z roku 1527 z dielne Štefana Pilgrama. V roku 1963 bol kostol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Hrad Biely Kameň
Zrúcaniny ranogotického hradu nad strmým okrajovým svahom Malých Karpát nad Svätým Jurom. Hrad z polovice 13. storočia postupne sídelnou a strážnou funkciou nahradil staršie hradisko Neštich z 9. storočia stojace na plošine na druhej strane hlbokého údolia. Hrad sa prvý raz spomína v roku 1271 v súvislosti s nájazdmi českého kráľa Přemysla Otakara II. do uhorského pohraničia. Bol súčasťou ochrannej sústavy hradov pri západnej hranici Uhorska. V majetku rodu svätojurských bol až do ich vymretia v roku 1526, neskôr sa stal majetkom rodu Zápoľských. Predpokladá sa, že zanikol v súvislosti s tureckým vyplienením Svätého Jura v roku 1663. Od roku 1963 je národnou kultúrnou pamiatkou.
Kamenice (rúny)
Antropogénne skalné akumulácie vo forme rôzne dlhých a vysokých valov hojne sa vyskytujúce v oblasti podmalokarpatských vinohradov a na ne nadväzujúcich okrajových častiach lesov na svahoch Malých Karpát, ktoré vznikali vynášaním kamenia z viníc na silne zvetralom skalnom podloží malokarpatského jadra, ktoré tu tvorí bratislavský masív (granodiority, granity, ruly). Ukladali sa zvyčajne po spádnici (naprieč vrstevniciam), no miestami vytvorili medzi jednotlivými vinohradmi medze alebo terasy. Niekde boli do nich jednou stenou vstavané drevené alebo kamenné vinohradnícke búdy – hájenky. Výskyt kameníc v lesných porastoch vysoko na malokarpatských svahoch svedčí o rozsahu vinohradov v minulosti.
Chránený areál Svätojurské hradisko
Chránené územie v Malých Karpatoch severozápadne od Svätého Jura v oblasti veľkomoravského hradiska nad Neštichom (pozri samostatné heslo) vyhlásené v roku 2001 na ochranu významnej populácie kriticky ohrozeného listnatca jazykovitého (Ruscus hypoglossum).
Hradisko Neštich
Hradisko s mohutným obranným systémom valov a priekop a veľkou rozlohou na úzkej plošine ohraničenej z troch strán strmými svahmi na okraji Malých Karpát nad horným koncom Neštichu, časti obce Svätý Jur. Bolo známe už v 20. rokoch 20. storočia. Postupne sa tu odkrýva história osídlenia siahajúca až do počiatku strednej doby bronzovej (16. − 15. storočie pred n. l.). Nálezy ďalej dokumentujú sídlisko v dobe halštatskej (8. − 5. stor. pred n. l.), útočisko Keltov v dobe laténskej (5. − 1. stor. pred n. l) a Germánov v dobe rímskej a dobe sťahovania národov (1.− 6. stor. n. l.). Od 2. polovice 8. stor. n. l. tu vzniká najstaršie − eliptické – opevnenie a formuje sa slovanská pohraničná pevnosť Nitrianska. Po jeho pripojení Moravou v roku 833 hradisko zväčšili výstavbou dvoch podkovovitých predhradí. V 9. storočí dosiahlo najväčší rozmach a bolo nielen vojenskou pevnosťou, ale i centrom regionálnej správy a aj hospodárskym strediskom. V priebehu 1. polovice 10. storočia bolo opustené a vzniká obec Svätý Jur. Po vybudovaní neďalekého hradu Biely kameň (v 13. storočí) bolo využívané ako strategická pevnosť a útočisko. Od roku 1963 je národnou kultúrnou pamiatkou.
Národná prírodná rezervácia Šúr
Viac sa dočítate v našom článku Náučný chodník: Prírodné klenoty Šúru.
Tipy a inšpirácie na ďalšie vychádzky po Bratislavskom regióne nájdete na našom webe v sekcii Náučné chodníky alebo Tematické cesty.
Zdroj: naucnechodniky.eu
