Náučný chodník: Prírodné klenoty Šúru

416
Foto: Bedrich Schreiber, Šúr

Prinášame vám štrnásty diel zo seriálu Náučné chodníky. Spoznávajte s nami skryté zákutia Bratislavského kraja.

Nakuknite do nášho posledného slatinného jelšového lesa!

Náučný chodník Prírodné klenoty Šúru začína v Svätom Jure pri Šúrskom rybníku, konkrétne pri moste cez Šúrsky kanál. Trasa náučného chodníka vedie nenáročným terénom, prechod nám zaberie asi 1,5 hodiny, pričom prekonáme vzdialenosť 3 km s nulovým prevýšením. Na trase sa nachádza 6 zastávok plus dva vstupné informačné panely. Na náučných tabuliach sa dozvieme o živote v Šúrskom rybníku, o bohatstve jelšového lesa, o národnej prírodnej rezervácii Šúr, o Panónskom háji – ako vyzeral včera a ako vyzerá dnes, o spomienkach starého duba a aj o živote v slanej pôde.

Vstupný panel náučného chodníka Prírodné klenoty Šúru. Foto: Zora Machová, naucnechodniky.eu

Šúrsky rybník

Historická vodná nádrž pri západnom okraji národnej prírodnej rezervácie Šúr v „ostrove“ štrkopieskovej pleistocénnej terasovej akumulácie Dunaja. Dnešnú podobu nadobudla pri úpravách vodných tokov a ťažbou štrku v roku 1949. Neďaleko rybníka bola v roku 1958 vybudovaná na výskumné účely Biologická stanica Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Šúrsky rybník – prvá zastávka náučného chodníka Prírodné klenoty Šúru. Foto: Zora Machová, naucnechodniky.eu

Národná prírodná rezervácia Šúr

Chránené územie v severozápadnom cípe Podunajskej roviny medzi Svätým Jurom, Bratislavou-Vajnormi a Chorvátskym Grobom pod úpätím Malých Karpát vyhlásené v roku 1952, legislatívne v roku 2009 upravené na ochranu pôvodných spoločenstiev slatinného jelšového lesa (Šúr) a vŕbovo-topoľového nížinného lužného lesa, dubovo-brestovo-jaseňového nížinného lužného lesa (Panónsky háj), vnútrozemských slanísk a slaných lúk, ako aj mokraďných lúčnych spoločenstiev po obvode jelšového lesa. Územie rezervácie je medzinárodne významnou mokraďou (ramsarská lokalita) a asi polovicu jej plochy tvorí územie európskeho významu Šúr (súčasť sústavy Natura 2000).

Na odbočke k druhej zastávke náučného chodníka Prírodné klenoty Šúru na okraji samotného Šúru hneď pocítime mäkkosť rašelinového podkladu. Konské kopytá sa doň borili hlboko. Foto: Zora Machová, naucnechodniky.eu

Šúr

Najväčšia (severná) a najcennejšia časť národnej prírodnej rezervácie Šúr juhovýchodne od Sv. Jura so slatinným jelšovým lesom. Je súčasťou rozsiahlejšieho areálu – v minulosti hojne zamočiareného územia medzi Bratislavou-Račou a Modrou, v ktorom sa v dôsledku tektonicky poklesávajúcich čiastkových krýh v rámci Podunajskej roviny hromadili vody malokarpatských potokov, sústreďujúcich sa v lokálne najnižšie položených miestach. V oblasti juhozápadne od Sv. Jura sa pôvodne stekalo päť potokov – Rakovský, Fanglovský, Fofovský, Jurský a Grinavský. Postupne sa jazero na ich sútoku zazemňovalo a z odumretých rastlín vzniklo slatinné rašelinisko porastené slatinným jelšovým lesom, ktoré odvodňoval potok Čierna voda, pomenovaný podľa sfarbenia vody spôsobeného vylúhovaním rašeliny. Prvé botanické štúdie Šúru pochádzajú už z roku 1791. Na jeho význam z vedeckého hľadiska a potrebu jeho ochrany upozornil už v roku 1858 botanik Andreas G. Kornhuber.

Informačný panel náučného chodníka Prírodné klenoty Šúru na okraji vlastného slatinného jelšového lesa – Šúru. Foto: Zora Machová, naucnechodniky.eu

Napriek tomu močiarne územie, vo veľkej časti roka zatopené, sa postupne už od 18. storočia odvodňovalo pre poľnohospodárstvo (napr. 1860, 1896, 1939, 1941 –1943 výstavba Šúrskeho kanála politickými väzňami z miestneho pracovného tábora na odvádzanie pritekajúcich vôd malokarpatských potokov po obvode územia), čím sa pôvodný hydrologický režim podmalokarpatských mokraďových lokalít výrazne zmenil. Za dôsledok možno považovať aj požiare vyskytujúce sa tu v 20. storočí opakovane v suchých rokoch, pričom nahromadená vysušená rašelina viackrát vyhorela. Vysoká hodnota jadra Šúru napriek tomu pretrvala. V posledných desaťročiach sa uskutočnili viaceré aktivity vedúce k nadlepšeniu zásobovania Šúru vodou.

Šúrsky kanál, odvádzajúci vody malokarpatských potokov mimo Šúr, pred východiskom náučného chodníka Prírodné klenoty Šúru. Foto: Zora Machová, naucnechodniky.eu

Panónsky háj

Komplex vzácnych zvyškov nížinného teplomilného dubovo-brestovo-jaseňového lesa („tvrdý lužný les“) v rámci národnej prírodnej rezervácie Šúr, v minulosti nazývaný „Dubový luh“ alebo „Háj“, na štrkových, štrkopieskových a pieskových pleistocénnych terasových sedimentoch Dunaja juhozápadne od Šúrskeho rybníka.

Časť Panónskeho hája pri náučnom chodníku Prírodné klenoty Šúru spásaná dobytkom získava formu pastevného lesa (riedkolesa) so svojráznou biodiverzitou. Foto: Zora Machová, naucnechodniky.eu
Na náučnom chodníku Prírodné klenoty Šúru treba pre hojný výskyt užoviek (hladkej a stromovej v Panónskom háji a obojkovej a fŕkanej pri Šúrskom rybníku) dávať pozor pod nohy. Foto: Zora Machová, naucnechodniky.eu

Osada Panónsky háj

Dnes záhradkárska a chatová osada juhovýchodne od Šúrskeho rybníka, obkolesená zo všetkých strán národnou prírodnou rezerváciou Šúr. Na jej mieste a v okolí sú zachované objekty, kde boli počas druhej svetovej vojny sústredení v 6. robotnom prápore, pracovnom útvare slovenskej armády najmä Židia a Rómovia, ktorí pracovali na stavbe Šúrskeho kanála (1941 – 1943). Po vojne miesto nadobudlo funkciu internačného tábora pre odsun obyvateľstva, najmä nemeckej a maďarskej národnosti, z Československa. Údajne sa títo podieľali v roku 1946 na výstavbe drevenej kaplnky Panny Márie Lurdskej, vyzdobenej jej soškou s vázami vytvorenými z delostreleckých nábojov. Dnes je kaplnka, stojaca na západnom okraji osady, po generálnej oprave a úprave i jej okolia.

Vyzrážané soli na náučnom chodníku Prírodné klenoty Šúru blízko slanísk pri poslednej zastávke. Foto: Zora Machová, naucnechodniky.eu
Územie a poloha panelov náučného chodníka Prírodné klenoty Šúru podľa Mapy.cz (detail)

Zdroj: naucnechodniky.eu