Prinášame vám ôsmy diel zo seriálu Náučné chodníky. Spoznávajte s nami skryté zákutia Bratislavského kraja. Vedeli ste, kde sa nachádza Šalaperská hora?
Náučný chodník začína pred Obecným úradom, resp. Kultúrnym domom v obci Veľký Biel. Poľnými cestami vedie z Veľkého Bielu do lokality s názvom Šalaperská hora. Trasa je nenáročná a trvá cca. 2-3 hodiny, pričom po ceste miniete 7 informačných tabúľ.
Na jednotlivých informačných tabuliach nájdete informácie o obci Veľký Biel, o barokovom kaštieli, o svätom Urbanovi, o studni sv. Jána Nepomuckého, ďalej o histórii ovocinárstva a včelárstva a o jazerách a športovom rybolove.
Šalaperská hora dosahuje výšky 174 m n. m. a v minulosti bola významnou lokalitou pestovania hrozna a výroby vína. Gróf Esterházy vlastnil niekoľko hektárov pozemkov, na ktorých pestoval hrozno rovnako ako bratislavské kláštory. Kolektivizácia za socializmu ovplyvnila ďalšie fungovanie oblasti, avšak dnes je časť vinohradov revitalizovaná. Náučný chodník vedie popri vinohradoch.
Vo Veľkom Bieli sa nachádza barokový kaštieľ, ktorý patrí k jedným z najväčších kaštieľov na Slovensku. Postavený bol v roku 1725 podľa plánov viedenského architekta A. E. Martinelliho. Zaujímavosťou je počet okien, ktorých je presne toľko, koľko je dní v roku, počet izieb, ktorých je presne toľko, koľko týždňov v roku a počet brán, ktorých je celkovo až 7 a symbolizuje sedem dní v týždni.
Kaštieľ nie je bežne verejnosti prístupný a nie je celý sprístupnený. Príležitosťou na jeho návštevu sú koncerty, podujatia a výstavy. Na niektorých miestach má interiér bohato zdobený plastikami a farebnými ornamentmi na zdobených stropoch.
Majiteľom kaštieľa bol Žigmund Csáky a spravoval ho jeho brat, arcibiskup Imrich. V roku 1930 ho nechali zrekonštruovať, pričom na stavebné práce dozeral majiteľ bernolákovského kaštieľa J. Eszterházy. Z pravej strany kaštieľa bola kaplnka, ktorej steny tvorili maľby autora G.A. Galliartiho.
Ďalšími majiteľmi kaštieľa boli Battyány Jozef, gróf Hadík a Reviczký. Dlhší čas kaštieľ vlastnil Gyioko Szilárd z Kriviny. Okolo kaštieľa bol prekrásny park, kde vynikali ihličnany – najmä borovice, ale aj cudzokrajné stromy. Za 2. svetovej vojny väčšia časť kaštieľa vyhorela, pričom sa zničili aj maľby. Kaplnka a jeho hlavný oltár boli počas normalizácie zamurované, preto prístup do kaplnky dnes nie je možný.
Bielske jazero s rozlohou až 16 hektárov vzniklo pri ťažbe štrku, ktorý sa použil použil pri výstavbe úseku diaľnice Bratislava – Trnava ešte v 70. rokoch 20. storočia. O zarybnenie štrkového jazera sa stará Slovenský rybársky zväz v Senci. Žije tu kapor obyčajný, pleskáč vysoký, plotica, karas, amur, lieň sliznatý, ale aj štuka, zubáč, ostriež, sumce, či úhor európsky.
Tipy a inšpirácie na ďalšie vychádzky po Bratislavskom regióne nájdete na našom webe v sekcii Náučné chodníky alebo Tematické cesty.
Zdroj: naucnechodniky.eu
