Z histórie petržalských bunkrov

154

V 30-tych rokoch minulého storočia sa Československo rozhodlo okolo svojich hraníc vybudovať obranný systém, ako reakciu na nástup Hitlera a fašizmu k moci. Na Slovensku postavili stovky objektov, z ktorých sa zachovalo niekoľko desiatok v údolí rieky Moravy, v Bratislave, v Komárne a ďalších miestach popri južnej hranici s Maďarskom.

Jediný ucelený obranný úsek sa zachoval v Bratislave na území Petržalky. Bunkre tam kopírovali vtedajšiu štátnu hranicu. Začínajú na severe pri Dunaji oproti Karloveskej zátoke, pokračujú smerom na hraničný prechod Berg, obchádzajú sídlisko Kopčany, stáčajú sa východne k sídlisku Lúky a popri Chorvátskom ramene opäť končia pri Dunaji. Línia prebiehala pozdĺž Chorvátskeho ramena z toho dôvodu, že v tom období ešte Rusovce, Jarovce a Čunovo nepatrili do ČSR (stalo sa tak až po II. svetovej vojne). Bunkre boli železobetónové, v interiéri bola výzbroj.

Ďalej tvorili súčasť pevnostného systému protipechotné zátarasy a protitankové zátarasy. Ich výstavbu zabezpečovalo Riaditeľstvo opevňovacích prác (ROP) – podľa toho sa tieto pevnosti zvykli prezývať ropíky. Rozostupy medzi jednotlivými bunkrami boli 150-400 metrov. Rozdeľovali sa na ťažké objekty, tzv. zruby, a ľahké objekty, ktorých bolo neporovnateľne viac. Do výstavby boli zapojené civilné firmy. Bunkre nepochybne pomohli zvyšovať zamestnanosť obyvateľstva, ale na svoj účel nakoniec využité neboli, alebo len minimálne. S využitím bunkrov sa počítalo aj po druhej svetovej vojne. Po vytvorení železnej opony však stratili reálny význam. Dnes ich môžeme brať ako technické pamiatky, ktoré spestrujú cyklistické výlety.

Bunker B-S-8 Hřbitov

Najväčším je bunker B-S-8 Hřbitov na Kopčianskej ceste v Petržalke. ,,Tá mačka musí preč!“, prikázal Adolf Hitler, keď zočil sochu leva na vysokom podstavci pred bratislavskou Redutou na opačnom brehu Dunaja. Petržalku okupovali jednotky Wehrmachtu 10. októbra 1938. Hitler navštívil Viedeň 25. októbra a nečakane vyslovil želanie pozrieť si petržalské opevnenie, ktoré bolo súčasťou československého pevnostného valu, nazývaného aj malou Maginotovou líniou. Hitler tam skutočne prišiel s celým svojím sprievodom a traduje sa, že vyriekol inkriminovanú vetu. Nasledovali ďalšie ironické poznámky, ktoré sa führerovým sprievodcom nevyplatili. Ich transportér pri obhliadke pevnosti na Kopčianskej ceste mal kolíziu, keď nosom skĺzol do takzvanej tankovej pasce. Pozrel si aj ďalšie časti mohutného opevnenia a po návrate do Berlína pripustil, že bolo veľkým šťastím, že sa o československé pohraničie nebojovalo. „Preliali by sa potoky krvi,“ povedal údajne v úzkom kruhu. A práve pechotný zrub B-S-8 Hřbitov, ktorý Hitler navštívil, je najväčší a najsilnejšie vyzbrojený ťažký objekt v Bratislave. Tvoril chrbát obrany v strednej časti predmostia a jediný je plnohodnotnou obdobou ťažkých objektov budovaných vtedy na iných miestach hranice na obranu proti Nemecku. V súčasnosti sa o bunker stará združenie Zachráňme petržalské bunkre. Dnes je z bunkra hodnotné múzeum, ktoré navštevujú jednotlivci či rodiny s deťmi, žiaci materských, základných i stredných škôl. A čoraz väčší záujem je aj zo strany zahraničných turistov.  Navyše sa s bunkrom spája zaujímavá povera. Vraví sa, že ak sa dvojica mladých ľudí príde pozrieť na západ slnka pri bunkri, do roka a do dňa sa zosobášia. A stalo sa tak už viacerým…

Bunker B-S-6 Vrba

Súčasťou petržalského opevnenia bol aj bunker B-S-6 Vrba. O jeho výstavbu sa zaslúžil generál Jozef Šnejdárek a postavili ho v roku 1934. Názov dostal B – miesto, kde sa nachádzal – Bratislava, S – stanovište, 6 – poradové číslo stavby a „Vrba“ – krycí názov. Bunker B-S- 6 Vrba budoval 4. ženijný pluk z Bratislavy. Pôvodne bol stavaný pre približne 10 ľudí. Veliteľom objektu bol zvyčajne desiatnik a s „kolegami“ z iných objektov sa dorozumieval prostredníctvom telefónnej siete. Bunkre nikdy nestavali podľa nejakej šablóny a každý takýto objekt je jedinečný a atypický. Občianske združenie B-S-6 Vrba začalo so záchranou schátraného bunkra v roku 2011. Bunker sa nachádza v trojuholníku vymedzenom diaľnicou D 2, nadjazdom ponad ňu a privádzačom na diaľnicu z Bratskej ulice.

Bunker B-S-4 Lány

Nadšenci zaujímajúci sa o československé opevnenie a vojenskú históriu urobili z prázdneho a zdevastovaného bunkra B-S-4 Lány – Múzeum petržalského opevnenia. BS 4 Lány – možno vidieť z cesty k hraničnému priechodu Petržalka – Berg. Po Viedenskej ceste, takmer pri štátnej hranici sa nachádza parkovisko s informačnou tabuľou OZ Múzeum Petržalského opevnenia. Odtiaľ je to k bunkru 5 minút pešo po označenom chodníku.