Župa dnes predstavila boj proti komárom

1590

[et_pb_section fb_built=“1″ _builder_version=“3.21″ custom_padding=“0|0px|23.72px|0px|false|false“][et_pb_row _builder_version=“3.21″][et_pb_column type=“4_4″ _builder_version=“3.21″][et_pb_text _builder_version=“3.21″]

Bratislavský samosprávny kraj dnes predstavil dokument „Monitoring potenciálnych liahnisk komárov v BSK“. Ten poukazuje na možné liahniska komárov a teda priamo na miesta, kde treba s hmyzom bojovať už v štádiu lariev. Župa v prípade, že bude hroziť množenie komárov, na tieto miesta aplikuje účinnú látku Bti, ktorá ničí iba larvy komárov a pre ostatnú prírodu je neškodná.

 

„Župa dlhodobo hľadá ekologické riešenia v každej oblasti. Inak tomu nie je ani pri boji s komármi. Minulý rok sme si dali zmapovať potenciálne liahniská komárov na takmer 140 kilometroch štvorcových. Identifikovali sme 439 liahnísk. Doteraz sa boj s komárou kalamitou sústreďoval iba na hubenie už dospelých komárov, no my budeme používať kmene baktérií, ktoré sú toxické pre larvy komárov. To znamená, že na území bratislavského kraja by sme sa dospelého otravného komárieho hmyzu v kalamitnom množstve nemali dočkať,“ zhrnul predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba.

Monitoring liahnísk realizovala pre BSK Prírodovedecká Fakulta Univerzity Komenského v Bratislave hlavne v záplavovom území rieky Moravy približne od Devínskeho jazera až po obec Malé Leváre. Dokument slúži ako podklad pre efektívnejšiu reguláciu komárej populácie pri obciach nachádzajúcich sa pri Morave pomocou biologickej látky Bti.

Autori dokumentu v roku 2018 zmapovali potenciálne liahniská komárov na území kraja s rozlohou 137 km2 (13 700 ha). Na tomto území identifikovali spolu 439 liahnisk s celkovou rozlohou 5,94 km2 (594 ha) a celkovým obvodom 446,29 km. Do tejto rozlohy sú započítané aj plochy, ktoré sa pri vyššom stave vody v rieke Morave ako liahniská správať nebudú, majú však potenciál za určitých podmienok liahniskami byť.

Do roku 2018 sa boj s komárimi kalamitami na Slovensku obmedzoval len na hubenie dospelých jedincov pomocou insekticídu na báze účinnej látky cypermetrínu. Keďže chemická kontrola je problematická a má množstvo vedľajších negatívnych vplyvov, treba na boj s komárími kalamitami využiť iné spôsoby, ktoré sú nielen účinnejšie, ale najmä majú minimálny dopad na životné prostredie. Niektoré kmene baktérií Bacillus thuringiensis israelensis (Bti) a B. sphaercius (Bs) sú v súčasnosti zrejme najúčinnejšími prostriedkami v biologickom boji proti komárom. Ich najväčšia výhoda je, že  Bti produkuje proteíny, ktoré sú vysoko toxické iba pre larvy komárov a teda pôsobí iba na larválne štádium. Komáre teda nestihnú dospieť a naklásť vajíčka pre ďalšie generácie. Bti je úplne neškodné pre iné organizmy aj človeka, vďaka čomu sa môže používať aj v rezervoároch pitnej vody a bez rizika aj letecky. Bezpečnostné opatrenia pri jeho aplikácii sú preto minimálne v porovnaní s toxickými látkam. A presne túto látku bude bratislavská župa na boj s komármi používať.

[/et_pb_text][/et_pb_column][/et_pb_row][/et_pb_section]