Juraj Droba, Pavol Frešo, Vladimír Bajan a Ľubo Roman sú mená neodmysliteľne spojené s Bratislavskou župou. Tá tento rok oslavuje svoju storočnicu, ktorú si Bratislavský samosprávny kraj pripomenul prostredníctvom odbornej konferencie s názvom 100 rokov župy. Práve na nej si zaspomínali aj jej župani, ktorí župu viedli od jej obnovenia v roku 2001. Bratislavskému kraju sa tak ako jedinému kraju podarilo v rámci jednej diskusie spojiť všetkých jej predstaviteľov. Na konferencii spoločne debatovali o histórii, súčasnom dianí ako aj o možnostiach budúceho rozvoja kraja. Nosnou témou bol vznik a rozvoj života v župe za posledných 18 rokov.
„Konferencia sa koná pravidelne už desiaty rok pri príležitosti celoeurópskeho podujatia Dni európskeho kultúrneho dedičstva. Desiaty ročník konferencie je teda ďalšie výročie, ktoré je nielen príležitosťou na oslavu a rekapituláciu doterajších výsledkov, ale i záväzkom naďalej pokračovať v úsilí prezentovať a popularizovať kultúru a kultúrne dedičstvo našej župy. Veď to je aj hlavným poslaním tejto konferencie, aby sa výsledky odbornej bádateľskej činnosti dostali do povedomia širšej verejnosti a prispeli k posilneniu kultúrnej identity nás všetkých, ktorí v Bratislavskej župe žijeme. Zároveň poznať históriu a kultúrne dedičstvo regiónu, v ktorom žijeme, je jeden zo základných predpokladov pre jeho ďalší úspešný a udržateľný rozvoj ,“ povedal Juraj Droba, predseda Bratislavského samosprávneho kraja, ktorý odbornú konferenciu zorganizoval spolu s partnermi Pamiatkovým úradom Slovenskej republiky, Mestským ústavom na ochranu pamiatok v Bratislave a Academiou Istropolitanou Novou.
Novodobá bratislavská župa vznikla začiatkom roku 1919 na základoch staršej župy z čias Rakúsko – Uhorska. Zároveň konferencia pripomenula aj sté výročie, kedy hlavné mesto a takisto centrum župy dostalo svoj súčasný názov, Bratislava. Odborné príspevky konferencie zmapovali históriu vzniku a rozvoja župy. Účastníci sa dozvedeli viac o prvom županovi Samuelovi Zochovi prostredníctvom Mgr. Mileny Sokolovej PhD. z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Tému Výkladná skriňa medzi župami v historickom a sociálnoekonomickom kontexte predniesol prof. PhDr. Roman Holec, CSc. z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. O Archívnom dedičstve z prvých rokov fungovania župy prezradila podrobnejšie PhDr. Lenka Pavlíková a Mgr. Michaela Urgošíková zo Štátneho archívu v Bratislave. O Prínose Samuela Zocha k rozvoju mesta Modra informovala PhDr. Agáta Petrakovičová Šikulová z Modranskej besedy. Tému Bratislavská župa na cestách pozemných aj vodných hlbšie rozobral Ing. Ernest Húska z Múzea dopravy Bratislava – Slovenské technické múzeum. Konferencia sa dotkla aj aktuálnej situácie na poli kultúry a kultúrneho dedičstva. Hlavné aktivity župy v oblasti rozvoja kultúry predstavila Bc. Tereza Langerová z oddelenia kultúry Úradu Bratislavského samosprávneho kraja. O ochrane pamiatok ako nástroja ochrany a rozvoja kultúrneho dedičstva povedala podrobnejšie Mgr. Martina Orosová, PhD. z Pamiatkového úradu Slovenskej republiky. O nehnuteľnom pamiatkovom fonde vo vlastníctve Bratislavského samosprávneho kraja prezradil viac Mgr. Rastislav Šenkirik.
Na záver konferencie načrtli Územný rozvoj kraja – minulosť a vízia do budúcnosti doc., Ing. arch. Ľubica Vitková, PhD., Ing. arch. Michal Bogár z Ústavu urbanizmu a územného plánovania Fakulty architektúry STU v Bratislave.
Celý zborník z konferencie 100 rokov župy so všetkými príspevkami nájdete na: https://bratislavskykraj.sk/wp-content/uploads/2019/09/100_ROKOV_ŽUPY.pd
