Na pôde Bratislavského samosprávneho kraja sa uskutočnila konferencia, ktorej hlavným cieľom bolo poukázať na synergiu spracovaných strategických dokumentov kraja reagujúcich na zmenu klímy, ich prienik do Územného plánu regiónu – BSK, ich sprístupnenie na mapovom portáli BSK až po nastavenie celého mechanizmu implementácie adaptačnej politiky BSK.
„Konferencia bola určená pre kolegov zo samosprávnych krajov, obce v našom regióne, či odbornú verejnosť. Pozvanie prijali aj zástupcovia Ministerstva životného prostredia, okresných úradov v Bratislave, Trenčíne a Žiline a zástupcovia odborných organizácií. Bola priestorom pre výmenu skúseností, poznatkov, ako aj prezentáciu spracovaných územnoplánovacích podkladov. Pozitívnym faktom bolo samotné prezentovanie koncepčných dokumentov župy priamo autormi,“ povedal predseda BSK Juraj Droba.
Peter Lajda z Inštitútu regionálnej politiky Bratislavského kraja predstavil Adaptačný plán BSK na zmenu klímy. Prostredníctvom nej chce BSK systematicky reagovať na dopady zmeny klímy, vytvoriť na faktoch založený adaptačný proces, ktorého dôležitým faktom je aj priama podpora miest a obcí s cieľom efektívne smerovať finančné prostriedky. Implementácia Adaptačného plánu je rozložená na obdobie 8 rokov (2023 – 2030). Dokument hodnotí zraniteľnosť územia a nastavuje adaptačnú politiku na úrovní katastrálnych území miest a obcí BSK – intravilán.
„Klimatické hnutie alarmuje, že s riešením dopadov klimatickej zmeny na Slovensku meškáme. Klimatická zmena je nadrezortná téma a má vplyv na všetky aspekty života. Riešenie dopadov klimatickej zmeny má dve hlavné línie – mitigácia a adaptácia, ktoré sú vzájomne prepojené a jedna bez druhej v realizácií neobstojí. Mitigácia by mala byť poháňaná národnými politikami. Adaptácia je výzva pre nás, pre samosprávy,“ priblížil podpredseda BSK pre životné prostredie Michal Sabo.
Dokument Revitalizácia krajiny s ohľadom na dôsledky klimatickej zmeny v BSK a Akčný plán Koncepcie ochrany a využívania zdrojov povrchovej a podzemnej vody v BSK predstavila Eva Pauditšová z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. V rámci analýzy územia (Revitalizácia krajiny s ohľadom na dôsledky klimatickej zmeny v BSK) bola použitá mapová vrstva súčasnej krajinnej štruktúry a skúmali sa meteorologické a klimatologické špecifiká kraja, prejavy extrémov počasia, ostrovy tepla, tepelný hazart, stupne priepustnosti pôdy, stupne retenčnej schopnosti pôdy, stupne veternej erózie pôdy. Výsledkom analýz bolo stanovenie zón citlivosti krajiny na dopady zmeny klímy a charakterizovanie stupňov potreby realizácie opatrení v krajine. Boli navrhnuté konkrétne regulatívy týkajúce sa adaptácie územia na dopady zmeny klímy (podiel drevinovej vegetácie tolerujúcej zmeny klímy, opatrenia na zadržiavanie zrážkovej vody), ochrany krajiny (regulácia a manažment zrážkovej vody, protierózne opatrenia, zmena mikroreliéfu – budovanie terás, vrstevnicová agrotechnika), ekologické (rozvoj biodiverzity), krajinotvorné (prvky zelenej infraštruktúry, rekultivácia a revitalizácia krajiny).
Akčný plán na presadzovanie ochrany lesov na území BSK v zmysle memoranda o spolupráci a spoločnom postupe pri ochrane lesov odprezentoval Róbert Sedmák za spracovateľský kolektív z Technickej univerzity vo Zvolene, Lesníckej fakulty. Dokument mapoval lesné spoločenstvá s cieľom podporiť mimoprodukčné funkcie lesa a biodiverzitu. Posudzoval rozličné alternatívy obhospodarovania lesných porastov s cieľom optimalizácie ekosystémových služieb lesa s kalkuláciou výšky kompenzácie za obmedzenie hospodárenia.
Spracovatelia zdôraznili, že najefektívnejšie opatrenie pri negatívnych dopadoch zmeny klímy je podpora biodiverzity a optimalizácia ekosystémových služieb lesa. Dokument obsahuje návrh proaktívnych opatrení na podporu využívania týchto mimoprodukčných funkcií lesov, spôsob ich realizácie a získavania zdrojov.
Počas konferencie zaznela aj potreba a význam podkladov spracovaných pomocou geografických informačných systémov. Tú predostrel Filip Polonský z Inštitútu priestorového plánovania. Dôvodom je aktualizácia územného plánu regiónu, ktorá bude odovzdaná aj formou geopriestorových údajov. Tie budú následne publikované v online priestore na Mapovom portáli BSK.
Podpredsedníčka Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR Milota Sidorová deklarovala, že v rámci nového zákona o územnom plánovaní poskytovanie dát najmä od správcov inžinierskych sieti je už vyriešené. Ďalej uviedla, že pripravujú informačný systém, ktorý by mal obsahovať všetky dáta. Pristúpia k naskenovaniu celého územia Slovenskej republiky, aj pod zemou, čo už nové technológie umožňujú. Oslovujú správcov datasetov a revidujú ich. Vybudovanie informačného systému je proces na 10 rokov a bude mať 3 vývojové štádia. Informačným systémom vytvoria digitálne dvojča Slovenska.
Adam Rusinko, GIS špecialista z Odboru územného plánovania, GIS a životného prostredia BSK ozrejmil úlohu GIS-u – priestorových/geografických údajov, ktoré nesú v sebe polohové údaje a informácie o obsahu a téme. Tie sú organizované v systéme a to dáva interpretačnú silu a hodnotu, na základe ktorej môžeme zverejňovať tieto informácie resp. pracovať s nimi. Poukázal na to, že na základe vývoja výpočtovej techniky a internetu je to dnes neskutočne rýchly a presný systém. BSK ho využíva v plnej sile.
Na záver ešte podpredsedníčka Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR Milota Sidorová predstavila novovzniknutý úrad, jeho vízie (špecializovaný úrad, plne digitalizovaný) a pôsobnosť úradu (územné plánovanie, výstavba, vyvlastnenie, informačný systém). Zmenu základného nastavenia územného plánu z prevažne určovacieho „príkazného“ na „umožňujúci“, to znamená, že funkčná a priestorová regulácia územného rozvoja bude definovaná limitne, teda všetko čo limit neprekročí, alebo naopak splní, bude prípustné. Ďalej predstavila obsah a rozsah Koncepcie územného rozvoja regiónu, ktorá nahradí existujúci Územný plán regiónu s podmienkou jej vypracovania podľa novej metodiky do roku 2028.
VIAC INFORMÁCIÍ O PROJEKTE: TU
