Bratislavský kraj reaguje na zmenu klímy

908
Konferencia - Proces adaptácie na zmenu klímy v Bratislavskom samosprávnom kraji / 4.4.2023

Bratislavský samosprávny kraj (BSK) chce systematicky reagovať na negatívne dopady zmeny klímy. Jedným z nástrojov na to určených je novovytvorený Adaptačný plán BSK na zmenu klímy. Aj to bola jedna z kľúčových tém konferencie Proces adaptácie na zmenu klímy v Bratislavskom samosprávnom kraji, ktorá sa uskutočnila 4. apríla v Bratislave.

„V téme zmeny klímy sme ako župa dlhodobo angažovaní. Našim cieľom je vytvorenie moderného regiónu s vysokou kvalitou života a životného prostredia, ktorý pri rozvojových aktivitách využíva najmodernejšie technológie a riešenia šetrné k životnému prostrediu. Za jednu z najvýznamnejších aktuálnych výziev považujem zmenu klímy a reakciu na jej dopady. Zároveň za kľúčový považujem proces prispôsobovania sa dopadom zmeny klímy v sídelnom prostredí, kde dôsledky zmeny klímy budú mať priamy dopad na ich sociálny, ekonomický a environmentálny systém,” uviedol vo svojom úvodnom vystúpení Juraj Droba, predseda BSK.

Bratislavský kraj už dlhodobo sústreďuje svoju pozornosť na adaptáciu na negatívne dôsledky zmeny klímy, uvedomujúc si vážne výzvy vyplývajúce z rastúcej urbanizácie a nárastu počtu obyvateľov. Vyjednáva priaznivé podmienky dostupnosti externých financií viazaných na zmenu klímy na európskej úrovni. V spolupráci s mestami a obcami kraja pracuje župa na vytváraní a implementácií efektívnych projektových zámerov zmierňujúcich dopad zmeny klímy.

„Svoje aktivity zhmotňujeme do investícií, ktoré majú v štandarde zakomponované adaptačné -zelené a modré – opatrenia. Prostredníctvom Bratislavskej regionálnej dotačnej schémy (BRDS) už piaty rok podporujeme projekty miest a obcí kraja, ktorých hlavným cieľom je zlepšovanie životného prostredia a boj s klimatickou krízou. V neposlednom rade, systematicky podporujeme environmentálnu výchovu a realizujeme vybudovanie Ekocentra Čunovo s nadregionálnym dopadom, ktoré by malo svojím obsahom motivovať občanov k správnym návykom vedúcim k efektívnejšej adaptácií na zmenu klímy,“ spresnil Juraj Droba.

Juraj Droba a Michal Sabo
Juraj Droba a Michal Sabo

„Prečo je táto téma dôležitá? V každodennom živote sa dosť často stretávame s pojmom klimatická kríza. A v klimatickej kríze sa dnes už nachádzame. Sú dve cesty ako môžeme zmenu klímy zmierniť. Sú to mitigačné a adaptačné opatrenia. V rámci mitigačných opatrení musíme zásadne obmedziť tvorbu skleníkových plynov. Tie ale bežní ľudia nevedia priamo ovplyvniť. Na adaptačné procesy však máme priamy dosah. Sú to zásahy, ktoré vieme realizovať tu a teraz. V krátkom čase ich vieme vykonať a zmeniť svoje okolie,“ uviedol Michal Sabo, podpredseda BSK pre životné prostredie.

„Je to téma, ktorá je nielen moderná a sexy, ale predstavuje veľmi vážne ohrozenie nášho územia,“ upozornila Barbora Lukáčová, riaditeľka odboru stratégií, územného rozvoja a riadenia projektov BSK. „Táto téma vážne zasahuje do socio-ekonomických ukazovateľov kraja. Žiaľ, z pohľadu životného prostredia majú župy nulové kompetencie. Rozhodujú o tom okresné úrady, čo však nepovažujem za efektívne.“ Napriek tomu však župa vytvorila stratégiu adaptácie na zmenu klímy, ktorej spolutvorcami sú všetci relevantní aktéri z územia – od štátnych inštitúcií až po mimovládne organizácie.

Ako upozornila Lukáčová, za posledných 10 rokov pribudlo na území Bratislavského kraja viac ako 100 tisíc obyvateľov. „To je celá jedna Petržalka. Na území kraja je prihlásených 730.000 obyvateľov, avšak infraštruktúra zo 70-tych rokov minulého storočia je dimenzovaná len na 400.000 obyvateľov. Ešte horšie sú na tom malé obce, ktorých infraštruktúra bola dimenzovaná na 500 obyvateľov, ale ich reálny počet je dnes 3000 až 6000. Každé jedno zastavané územie tiež predstavuje obrovský problém v oblasti klímy, pretože ubúda plocha určená sa zadržiavanie vody v krajine.“

Barbora Lukáčová tiež upriamila pozornosť na nízku energetickú efektívnosť budov ako aj na vysoký podiel (73 %) individuálnej automobilovej dopravy. Problémom je aj ohrozenie zásobárne pitnej vody na Žitom ostrove, či redukcia plochy viníc.

„Rezervy máme aj v oblasti vzdelávania. Máme veľmi nízke environmentálne povedomie obyvateľstva. Je to síce populárna téma, ale nerobíme skutočné aktivity v každodennom živote.“

Bratislavský samosprávny kraj vytvoril katalóg adaptačných opatrení. „Je to dobrá kuchárka, ako pri malých investíciách môžeme zmeniť klímu k lepšiemu. Často pripomína riešenia, ktoré ešte kedysi používali naši starí rodičia a pritom vôbec nie sú dnes zažité.“ Adaptačný katalóg reaguje na také javy ako sú sucho, záplavy, prívalové dažde či horúčavy.

Prečítajte si:
Ako ochladiť prehriate mestá? Vypracovali sme katalóg riešení

Extrémne teploty, ktorým v súčasnosti čelia najmä obyvatelia miest, dokáže zmierniť budovanie prvkov zelenej a modrej infraštruktúry. Bratislavský samosprávny kraj vypracoval katalóg adaptačných opatrení pre mestá a obce, ktoré pomôžu znížiť nepriaznivé dôsledky zmeny klímy. 

Konferencia Proces adaptácie na zmenu klímy v Bratislavskom samosprávnom kraji

Dátum: 04.04.2023

Miesto: Úrad Bratislavského samosprávneho kraja

Cieľom konferencie bolo oboznámiť zástupcov miest, obcí, mestských časti a ďalších zainteresovaných s prístupom, akým chce Bratislavský samosprávny kraj systematicky reagovať na negatívne dopady zmeny klímy prostredníctvom novovytvoreného dokumentu Adaptačný plánu BSK na zmenu klímy.

Hlavné témy:

  • Vízia BSK o systematickej a komplexnej regionálnej podpore miest a obcí v procese adaptácie sa na dopady zmeny klímy.
  • Predstavenie Adaptačného plánu BSK na zmenu klímy.
  • Príklady lokálnych klimatických plánov.
  • Možnosti financovania adaptačných opatrení v sídlach (EÚ zdroje, národné zdroje, regionálne zdroje).

Fotogalériu NÁJDETE TU.