Charakteristika

Kultúra pre všetkých

Malokarpatské osvetové stredisko v Modre je jediným zariadením svojho druhu v Bratislavskom kraji. Je zriadené v zmysle zákona č.189/2015 Z.z. o kultúrno-osvetovej činnosti a je zamerané na:

· Poskytovanie poradenstva v oblasti kultúrno-osvetovej činnosti

· Podporu záujmovo umeleckej činnosti a neprofesionálnej umeleckej tvorby

· Zabezpečovanie postupových prehliadok a súťaží, napr. Výtvarné spektrum, Bratislavské metamorfózy, Štúrova Modra, AMFO, Nositelia tradícií, Konc jak živé, Hrajte mi muziky vesele, Divadelné konfrontácie

· Realizáciu vzdelávacích, prezentačných a súťažných podujatí

· Vyhľadávanie, uchovávanie, ochranu, sprístupňovanie, dokumentáciu, inventarizáciu a tvorivé využívanie nehmotného kultúrneho dedičstva.

Malokarpatské osvetové stredisko v Modre nadväzuje na tradície a prácu kultúrno-osvetových zariadení v rámci bývalého okresu Bratislava-vidiek, ktoré fungovali od roku 1960 a obvodných kultúrnych a spoločenských stredísk v Bratislave. Ročne pripravuje alebo spolupracuje na príprave vyše 70 podujatí pre širokú verejnosť.

Výtvarné umenie so sústredením sa na podporu tvorby neprofesionálnych umelcov je asi najviditeľnejšia stránka činnosti Malokarpatského osvetového strediska. Každoročne s pomocou špičkových profesionálov usporadúva pre amatérskych tvorcov Výtvarné spektrum, AMFO a CINEAMA. Pre širokú verejnosť je určený Salón výtvarníkov a od roku 2015 usporadúvame spolu s rakúskymi partnermi Dni otvorených ateliérov.

Medzi najpopulárnejšie podujatia Malokarpatského osvetového strediska patrí interpretačná súťaž Malokarpatský slávik, ktorej sa každoročnej zúčastňujú desiatky amatérskych interpretov. Vynikajúce renomé má aj Medzinárodný festival detských folklórnych súborov, na ktorom sa zúčastňujú desiatky súborov z Bulharska, Srbska, Macedónska, Čiech, Poľska a samozrejme z celého Slovenska.

Malokarpatské osvetové stredisko je na krajskej úrovni organizátorom celého radu postupových súťaží v oblasti slovesného a dramatického umenia. Kto by nepoznal Štúrovu Modru, Beniakove Chynorany či Bratislavské metamorfózy. Ich prostredníctvom vyrástli desiatky hercov a interpretačných umelcov.

Obľúbené podujatia pre verejnosť

Pre verejnosť, ktorá nie je umelecky zručná, ale má záujem o umelecký a spoločenský život v regióne organizuje Malokarpatské osvetové stredisko rad obľúbených podujatí – Veľkonočné inšpirácie v apríli, Deň otvorených parkov a záhrad v júni, Jablkové hodovanie v októbri a Vianočné inšpirácie v decembri.

Malokarpatské osvetové stredisko poskytuje poradenstvo v oblasti kultúrno-osvetovej činnosti mestám a obciam v rámci Bratislavského kraja, najmä v jeho vidieckych okresoch. Spolupracuje s radom občianskych združení, ktorých náplňou je rozvíjanie kultúrnych tradícií v regióne. Organizuje metodické kurzy pre kultúrnych pracovníkov, ale aj praktické kurzy pre umeleckých remeselníkov (keramikárov, drotárov, výrobcov drobných umeleckých predmetov).

Hranice nás spájajú

Susedstvo Bratislavského kraja s rakúskymi spolkovými krajinami Dolné Rakúsko a Burgenland poskytuje veľa príležitostí načerpať informácie, ako sa tie isté veci robia inde. Malokarpatské osvetové stredisko už dlho neformálne spolupracovalo s viacerými rakúskymi partnermi a od roku 2016 sa táto spolupráca inštitucionalizovala s pomocou Bratislavského samosprávneho kraja prostredníctvom projektu cezhraničnej spolupráce Kultúrno-kreatívne oživenie tradícií HERITAGE SK-AT, ktorý je spolufinancovaný z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci programu Interreg V-A Slovenská republika – Rakúsko. Tento projekt proskytuje podporu podujatia Festival vín (súťaž vín Malokarpatskej vínnej cesty a vinárov komunity Jedenspeigen – Sierndorf) a Otvorené ateliéry, ako aj investíciám do kultúrnej infraštruktúry.

Jednou z aktivít projektu Kultúrno-kreatívne oživenie tradícií HERITAGE SK-AT je vybudovanie kultúrno-kreatívneho centra v priestoroch Malokarpatského osvetového strediska. Stredisko sídli v súčasných priestoroch v kaštieli v Modre od roku 2003. V roku 2015 sa Bratislavský samosprávny kraj rozhodol pre ďalší rozvoj strediska ako kultúrno-kreatívneho centra a to s pomocou fondov EÚ prostredníctvom programu cezhraničnej spolupráce.

História sídla

V súpise pamiatok sa píše, že kaštieľ bol postavený v roku 1700. Objekt reprezentoval tzv. domový rozvinutý typ mlyna, kde je mlynica a obytná časť v jednej budove. Písomné pramene uvádzajú v 19. storočí viacerých

majiteľov (od roku 1800 Ondrej Fiala, od roku 1809 Jakub Volfshendl). V roku 1813 kúpil licitovaním celý objekt zeman Ignác Mayer s manželkou Teréziou, rod. Vorišek, od predchádzajúcich majiteľov za 17tis zlatých a následne predal v roku 1814 Jánovi Emreszovi a jeho manželke Kataríne. V roku 1828 patril mlyn do I. triedy a mal 2 kolesá. Ďalšími majiteľmi od 1889 boli Jozef Maier, 1894 Pavol Voda a posledným známym majiteľom od 3. decembra 1912 bol rytier Arthur Polzer a jeho manželka Alžbeta. S osobou Arthura, významného predstaviteľa habsburského dvora a kancelára cisára, sa spája romantická úprava objektu, ktorý ho povýšil na reprezentačné šľachtické sídlo. Po prestavbe v roku 1915 pozostávala budova z 29 miestností. Po rozpade monarchie sa Arthur Polzer rozhodol kaštieľ predať, 8. februára 1922 kúpil budovu za 485tis korún československý štát – ministerstvo hospodárstva pre vinársku a ovocinársku školu, ktorá sa v tom istom roku presťahovala z Bratislavy do Modry