Včelársky náučný chodník

873
Jednotlivé stromy v aleji pri včelárskom náučnom chodníku sú venované slovenským i zahraničným osobnostiam, najmä včelárskym. Foto: Ivan Ružek, naucnechodniky.eu

Prinášame vám desiaty diel zo seriálu Náučné chodníky. Spoznávajte s nami skryté zákutia Bratislavského kraja.

Včelársky náučný chodník sa nachádza v areáli Včelárskej paseky v Kráľovej pri Senci a začína priamo pri vstupnej bráne.

Orientačný plán Včelárskej paseky na začiatku včelárskeho náučného chodníka. Foto: Ivan Ružek, naucnechodniky.eu

Včelárska paseka Kráľová pri Senci je zariadenie Slovenského zväzu včelárov, v ktorého areáli sa nachádza včelársky skanzen, múzeum, arborétum, náučný chodník i ubytovacie a konferenčné zariadenie.

Ide o najstaršie včelárske kultúrne a osvetové centrum v Európe a zároveň najväčší včelársky skanzen v strednej Európe so storočnou históriou. V roku 1929 po veľkom úsilí tu na pravom brehu Čiernej vody povyše osady Lúčny dvor získalo Zemské Ústredie včelárskych spolkov na Slovensku pozemok (ornú pôdu) v rámci bývalého pálffyovského majetku pre založenie svojej vzornej včelárskej paseky. Autorom myšlienky a organizátorom jej výstavby bol Dr. Ján Gašperík (1876 – 1949), predseda Zemského Ústredia….a vrchný inšpektor Československých štátnych dráh.

Za dlabaným úľom zobrazujúcim mnícha je pôvodný vzorový včelín (1931, arch. Juraj Tvarožek) obsahujúci dnes namiesto cvičných úľov rôznych druhov muzeálnu expozíciu slovenského včelárstva v rámci včelárskeho náučného chodníka. Foto: Ivan Ružek, naucnechodniky.eu

„Prvým a hlavným poslaním paseky bola kultúrna a osvetová činnosť, a to poriadaním včelárskych kurzov, školení, schôdzí a stretnutí a zriadením ukážkovej vzornej včelnice a záhrady. Druhým poslaním bolo pozdvihnutie prestíže, národnej hrdosti a sebavedomia slovenských včelárov prostredníctvom spolkového domu, parku, knižnice, múzea a skanzenu.“ Po výstavbe niekoľkých budov a výsadbe stoviek medonosných okrasných i ovocných stromov, krov a viniča, a to napriek svetovej hospodárskej kríze, z veľkej časti svojpomocne a s vlastnými nákladmi, bola paseka otvorená v auguste 1932.

Spolková budova Zemského Ústredia včelárskych spolkov na Slovensku z roku 1930, viackrát prestavovaná, na okruhu včelárskeho náučného chodníka. Foto: Ivan Ružek, naucnechodniky.eu

Včelársky skanzen, ktorý začali systematicky budovať až v roku 1961, bol verejnosti sprístupnený v roku 1975 a prezentuje unikátne úle rôzneho veku, druhu, tvaru a veľkosti: najstaršie zachované zo 17. storočia, Jurajom Fándlym propagované debničkové z 18. storočia i novšie typy od 19. storočia po súčasnosť. Osobitnou skupinou sú vzácne reliéfne a figurálne úle.

Historické úle v areáli Včelárskej paseky v rámci včelárskeho arboréta pri trase včelárskeho náučného chodníka, v pozadí spolková (hlavná) budova. Foto: Zora Machová, naucnechodniky.eu

V historickej budove bývalého vzorového včelína je múzeum s expozíciou histórie včelárstva na Slovensku i tunajšej paseky, ako aj včelárskych pomôcok a potrieb z rozličných období (medomety, lisy na medzistienky a p.), literatúry a ukážok výrobkov zo včelích produktov.

Muzeálna expozícia slovenského včelárstva v pôvodnom vzorovom včelíne v rámci včelárskeho náučného chodníka. Foto: Zora Machová, naucnechodniky.eu

Včelárska paseka poriada príležitostné odborné výstavy, prednášky i včelárstvo popularizujúce podujatia pre verejnosť. Jej areál, obsahujúci včelársky skanzenmúzeumarborétumzáhradu s medonosnými rastlinami náučný chodník a ponúkajúci príležitostnú ochutnávku a predaj včelích produktov, je s možnosťou parkovania aj autobusov verejnosti bezplatne prístupný celoročne denne od 8. do 18. h.

Historické úle v areáli Včelárskej paseky v rámci včelárskeho náučného chodníka. Foto: Ivan Ružek, naucnechodniky.eu

Zdroj: naucnechodniky.eu