Bratislavský kraj ohrozujú problémy s vodou i znečistené ovzdušie

885

Ohrozené vodné zdroje, znečistené ovzdušie, chýbajúca verejná kanalizácia či nadpriemerná produkcia komunálneho odpadu. Bratislavský samosprávny kraj (BSK) čelí vážnym problémom v oblasti životného prostredia i negatívnym dopadom zmeny klímy.

Prejavy klimatickej zmeny cítime hlavne na zvyšovaní priemerných ročných teplôt, častejšom výskyte vĺn horúčav a na druhej strane na častejšom výskyte intenzívnych zrážok, silných vetrov a víchric. Zároveň poľnohospodárov trápia dlho trvajúce sucháNeviditeľné dopady sú však ešte hrozivejšie, napríklad zdraviu škodlivé znečistenie vzduchu či vody. Preto potrebujeme čím najskôr zaviesť prísne opatrenia na zmiernenie negatívnych dopadov klimatickej zmeny a ochranu biodiverzity,“ vyhlásil Juraj Droba, predseda BSK.

Jedným z najvážnejších problémov životného prostredia kraja je nedostatočná ochrana vodných zdrojov. V ohrození je najväčšia zásobáreň pitnej vody v strednej Európe – Žitný ostrov. Alarmujúcou správou je, že až štvrtina obcí Bratislavského kraja, z toho práve štyri obce nachádzajúce sa na chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov, nemá funkčnú verejnú kanalizáciu.

Región trápi aj znečistené ovzdušie, pričom jedným z najvýznamnejších zdrojov emisií je doprava. Viac ako 60 % vyprodukovaných emisií v rámci dopravy pripadá na automobilovú dopravu. Emisie z automobilovej dopravy v Bratislavskom kraji predstavujú takmer 40 % z celkového počtu emisií tvorených automobilovou dopravou v celej SR. Okrem CO2 je veľkým problémom nadmerný podiel prachových častíc, ktoré spôsobujú ľuďom ťažkosti s dýchaním či alergie.

V Bratislavskom kraji sa vyprodukuje mimoriadne veľké množstvo komunálneho odpadu. Na Slovensku je metropolitný región spomedzi všetkých krajov dvojka v jeho produkcii. Región trápi nízka miera recyklácie, ktorá dosahuje len 36% a viacerým skládkam skončí v najbližších rokoch životnosť.

„Bratislavský kraj má vypracované viaceré efektívne a moderné riešenia, ktoré ho spravia „zelenším“ a zdravším miestom na život. Tým pomôžeme nie len sami sebe, ale aj planéte. Aj preto BSK žiada peniaze na ich implementáciu od Európskej komisie formou eurofondov,“ konkretizuje Barbora Lukáčová, riaditeľka odboru stratégie, územného rozvoja a riadenia projektov BSK.

Medzi navrhované riešenia patrí výstavba a modernizácia verejnej kanalizácie vrátane čistiarní odpadových vôd. „Odstraňovanie a sanácia environmentálnych záťaží a dekontaminácia kontaminovaných oblastí musí byť preto prioritou,“ pokračuje Lukáčová. Je potrebná vyššia podpora opatrení obehového hospodárstva, separácia a kompostovanie biologického odpadu, zvyšovanie podielu recyklovaného komunálneho odpadu a celková prevencia vzniku odpadu. Chýbať by nemali adaptačné a mitigačné opatrenia na zmiernenie negatívnych dopadov klimatickej zmeny ako sú modré a zelené prvky infraštruktúry, ochladzovacie prvky, protipovodňová ochrana a ochrana biodiverzity. „A musíme zaviesť podrobný a pravidelný monitoring ovzdušia. Nielen, že nám dá aktuálne dáta o jeho kvalite, ale pomôže nám lepšie mu porozumieť aj vo vzťahu účinnosti našich opatrení.“

V Bratislavskom kraji sú energeticky náročné odvetvia hospodárstva, ktoré spotrebujú až 25% spotreby elektriny a viac ako 30% zemného plynu z celkovej spotreba Slovenska. Až tretina všetkých verejných budov orgánov ústrednej štátnej správyna Slovensku sa nachádza v Bratislave. Sú nesmierne energeticky náročné a len v malej miere využívajú obnoviteľné zdroje. Komplexnú renováciu potrebuje až 75 % z nich. Samosprávny kraj zdôrazňuje, že investície do hĺbkovej obnovy prinesú významné zníženie spotreby energií a emisií CO2 až o 60%. Energiu je potrebné usporiť aj pri prevádzke verejného osvetlenia. To v Bratislave je až dvakrát energeticky náročnejšie, ako osvetlenie Viedne.

„Žiadny zo spomínaných veľkých investičných projektov nevieme zrealizovať bez externých zdrojov. Preto sme požiadali Európsku komisiu, aby schválila presun alokácie na projekty v Bratislavskom kraji. Transfery v rámci flexibility sú nevyhnutné pre získanie dostatočnej finančnej alokácie v rámci programového obdobia 2021 – 2027 na vyriešenie kľúčových štrukturálnych problémov kraja. Podporujeme preto predsedu vlády Eduarda Hegera a podpredsedníčku vlády Veroniku Remišovú vo vyjednávaniach s Európskou komisiou a komisárskou Elisou Ferreire o 10-percentnom transfere a flexibilite pre BSK v novom programovom období,“uzavrel Juraj Droba.

Ilustračné foto: TASR