Droba: Výzvy sú podmienené nekoncepčným a náhodným myslením a rozhodovaním ministerstva financií

230
Predseda BSK Juraj Droba pred novootvoreným ekocentrom v Stupave

Výzvy Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) na najbližšie obdobie sú podľa predsedu Juraja Drobu podmienené nekoncepčným a náhodným myslením a rozhodovaním na Ministerstve financií SR. Spolu s energetickou krízou a ďalšími sa to premietlo aj do rozpočtu kraja na rok 2023, ktorý čakajú škrty. V rozhovore pre TASR zároveň poukazuje na to, že počas piatich náročných rokov sa preukázala dôležitosť existencie samosprávnych krajov. Napríklad keď štát hľadal riešenia pri migračnej kríze, samosprávy ich dávno realizovali.

Ako by ste zhodnotili uplynulých päť rokov vo funkcii?

Bolo to päť rokov, za ktorých sa udialo veľmi veľa vecí, ktoré nikto z nás nečakal a ktoré sa na Slovensku doposiaľ neudiali. Keď sme sa zapracovali a rozbiehali naplno nové projekty, prišiel marec 2020, keď sme ako prvý subjekt verejnej správy povedali, že akokoľvek to môže byť nepopulárne rozhodnutie, zatvárame školy. Tým sme spustili prvú kocku domina. S odstupom času si dovolím povedať, že sme zachránili stovky alebo tisícky ľudských životov. Popri pandémii sme riešili rôzne operatívne záležitosti od transformácie cestárskej firmy až po veľké výberové konanie na dodávateľa autobusovej dopravy. Potom prišla ďalšia obrovská kríza, vojna na Ukrajine, ktorá spôsobila imigračnú vlnu. Opäť sme ako samospráva stáli v popredí. Myslím si, že keď štát hľadal opatrenia, my ako samospráva, mestá a obce sme ich dávno realizovali.

V čom sa to najviac dotklo kraja?

Najviac v oblasti školstva. Museli sme dočasne uskromniť podmienky na našich školách, aby sme mohli prijať ukrajinské deti. Opäť nepopulárne rozhodnutie, ale neľutujem ho. Situácia sa medzičasom stabilizovala. V kraji máme rádovo niekoľko stoviek ukrajinských detí, ktoré tu chcú ostať.

Ako prvá samospráva ste na začiatku volebného obdobia prišli s vlastným programovým vyhlásením, čo robia zväčša vlády…

S podporou všetkých poslancov vtedajšieho zastupiteľstva som zverejnil program na najbližších päť rokov. Program sme postupne napĺňali. Štatistiky hovoria, že zo 113 úloh vrátane veľkých investičných projektov je 85 odškrtnutých ako splnených alebo čiastočne splnených, 19 sa realizuje a len štyri z týchto úloh sme nesplnili z rôznych dôvodov. Ale stojím si za tým, že objektívnych.

Zo 113 úloh z Programového vyhlásenia je 85 splnených

Podarilo sa presvedčiť o význame samosprávnych krajov, keďže v minulosti mali niektorí pochybnosti?

Myslím si, že keď bolo relatívne veľa dôležitých ľudí, korí spochybňovali existenciu samosprávnych krajov, tak po týchto piatich náročných rokoch sme preukázali, že existencia je dôležitá. Určite musí existovať druhý stupeň samosprávy, ktorý pozerá na vyšší záujem. Lebo keby to bolo len o tom, že obce a potom štát, tak obce by sa správali úplne logicky a racionálne, čiže uchmatnúť si čo najviac pre seba, a nehľadeli by na susedné obce. Kraj je tu na to, aby koordinoval mestské časti a obce. A aj presvedčil o niektorých projektoch, ktoré sú možno mierne výhodnejšie pre niektorú časť regiónu, hoci tá druhá z toho až tak neprofituje. Ale je to o tom povedať si, čo sú najväčšie priority, do toho dať čo najviac peňazí a pomôže to celému kraju.

V minulosti sa objavili úvahy, že Bratislava by mala byť metropolitný región. Je to opodstatnená úvaha? Má kraj opodstatnenie v celej samosprávnej štruktúre?

Zrušením krajov by práca nezmizla, len by sa presunula na niekoho iného. Kraje majú obrovský význam, aby zastrešovali komplexný rozvoj celého územia. Ak by ich nebolo, deľba rozpočtu a fondov by sa zvrhla na presadzovanie partikulárneho záujmu obcí a miest. Bol by to krok späť. Naopak, my presadzujeme dokončenie decentralizácie verejnej správy s cieľom ucelenia kompetencií vyšších územných celkov.

A ako je na tom financovanie kraja?

Bratislavský kraj je zo svojej geografickej a politickej polohy vstupnou bránou na Slovensko. Je najmenším geograficky, z hľadiska HDP je výrazne najväčším, produkuje sa tu približne 30 percent celoštátneho HDP. Máme vzdelávacie inštitúcie, kultúru, vedu, výskum a okrem toho obrovský príliv nových obyvateľov z iných regiónov Slovenska. Dopyt a tlak po verejných službách, ktoré poskytujú samosprávy, je u nás omnoho vyšší ako inde. Adekvátne tomu by sme mali mať prispôsobené aj financovanie, nie vo všetkých prípadoch to tak je. Chceme otvoriť diskusiu o existujúcom systéme a kritériách financovania samospráv. Zasadzujeme sa tiež o vytvorenie spravodlivejšieho systému prerozdeľovania daní, ktorý bude odrážať štrukturálne výzvy metropolitného regiónu, ako aj špecifické postavenie a skutočný počet obyvateľov žijúcich a využívajúcich všetky služby na jeho území. V neposlednom rade presadzujeme zmenu daňovej politiky s cieľom možnosti vytvorenia vlastnej daňovej politiky jednotlivých vyšších územných celkov. Takže moje ďalšie snaženie v druhom volebnom období bude, aby sa vytvorilo spravodlivejšie financovanie samosprávy.

Kam sa kraj za uplynulých päť rokov napriek nepredvídaným okolnostiam posunul?

Kraj sme päť rokov zveľaďovali, rekonštruovali, okrášľovali. Za päť rokov sme zmodernizovali a zatraktívnili stredné školy, spustili sme rozsiahlu rekonštrukciu regionálnych ciest, odštartovali záchranu historických pamiatok a v neposlednom rade sme rozbehli aj deinštitucionalizáciu sociálnych služieb. Kraj je krásny a myslím si, že sa nám ho naozaj podarilo za tých päť rokov vo veľkej miere zveľadiť.

Kraj sa stal zároveň pri niektorých projektoch priekopníkom…

Na tej práci sa mi páči asi to, že sme konali absolútne responzívne k potrebám obyvateľov nášho kraja. Keď bol ústrednou témou COVID-19, zriadili sme najmodernejšie a najväčšie očkovacie centrum. V ďalších oblastiach sme počúvali opakovane od starostov mestských častí i obcí, že ak majú jeden základný nedostatok, tak je to absencia predškolských zariadení a základných škôl. Tak sme napriek tomu, že základné školstvo nie je v kompetenciách kraja, boli tí, ktorí išli klopať na dvere do Bruselu a presvedčili, že Bratislavský kraj musí dostať výnimku a peniaze na ich budovanie. To isté s dopravou. Museli sme vysvetľovať a presviedčať, prečo môžeme čerpať na obchvat Malokarpatska. Sme dosiaľ jediný kraj, ktorý postavil úplne novú regionálnu cestu. Sme presvedčení omnoho skôr ako iní, že je to správna vec a treba ju urobiť. Doteraz sa nám to vždy darilo. Nemyslím si, že sme za tých päť rokov urobili chybu. Naopak, veľa z vecí, ktoré sme priniesli, replikovali ostatné kraje, a hovorím to so všetkou pokorou. Veľmi radi sme sa o to podelili.

Aké sú najväčšie výzvy pre Bratislavský kraj v nasledujúcom období a ako na ne chcete reflektovať?

Tie výzvy sú v dnešnej dobe podmienené nekoncepčným a náhodným myslením a rozhodovaním na Ministerstve financií SR. Dostali sme poriadne, poviem eufemisticky, opakovane lopatou po hlave s dvoma balíčkami, ktoré nám z vreciek vyberajú peniaze, ktoré sme chceli investovať do rozvoja kraja. Budeme sa musieť zariadiť. K veľkým výzvam patrí aj to, z čoho zafinancovať veci, ktoré máme naplánované. Energetická kríza, ktorá zvýšila ceny energií, a celková kríza v oblasti stavebníctva, ktorá zdražela cenu práce i stavebných materiálov, to sú všetko veci, ktoré sú pre nás nepríjemné a budeme sa musieť s nimi vyrovnať. Bohužiaľ, museli sme ich zohľadniť už v rozpočte na rok 2023. Ale zároveň hovorím, že bude nás počuť. Budeme vehementne bojovať za to, aby sme v priebehu roka ešte nejaké peniaze získali späť. Aby sme mohli vrátiť späť také projekty, ako je Bratislavská regionálna dotačná schéma, či rôzne investičné projekty.

Čakajú kraj veľké škrty v rozpočte či odsúvanie projektov? Pocítia to občania?

Áno, budeme sa musieť uskromniť. Veľmi nerád hovorím, že sme sa museli rozlúčiť s približne desiatimi percentami zamestnancov BSK, a nebolo to o tom, že sa zbavujeme málo výkonných ľudí. Bolo to o tom, že aj mnohí dobrí ľudia museli odísť preto, aby sme nešli do rozpočtového provizória s prevádzkovými nákladmi. To bol prvý krok, kde sme chceli ukázať, že šetríme aj na sebe. Ale bude treba urobiť veľa škrtov a neteším sa. Budem sa však snažiť robiť všetko pre to, aby školy ostali otvorené. Bez ohľadu na pandemickú situáciu si myslím, že už si nemôžeme dovoliť znova zatvárať školy. Bez ohľadu na energetickú krízu, školy a domovy sociálnych služieb budú musieť fungovať a peniaze budeme musieť niekde nájsť.

Budú sa musieť niektoré projekty, ktoré ste chceli dokončiť alebo začať, pozastaviť, prípadne presunúť?

Nemyslím si, že v konečnom dôsledku niečo nedotiahneme, ale veľa projektov sa spomaľuje, predlžuje. Konkrétne rekonštrukcia Divadla Aréna, rekonštrukcia synagógy v Senci, projekt s pracovným názvom športový kampus na konci Petržalky. Uvidíme, ako sa nám bude dariť v Záhorskej Bystrici v bývalom učilišti. Budeme na to musieť dlhšie zháňať peniaze.

Aké sú najväčšie priority kraja, samozrejme, okrem toho, aby nasledujúce obdobie finančne zvládol?

Cieľom je pokračovať v tom, čo sme rozbehli, a dotiahnuť to do úspešného konca. Dokončíme rekonštrukciu Divadla Aréna, kaštieľa v Čunove, synagógy v Senci či Bratislavského bábkového divadla. Pokračovať budeme aj v revitalizácii regionálnych ciest. Mojím cieľom je teraz sústrediť sa na kvalitu života obyvateľov. Týmto smerom budeme pokračovať. Úplnou prioritou pre mňa bolo a bude školstvo, hneď na druhom mieste sú sociálne veci a doprava. O štyri roky by mal mať kraj dobudované autistické centrum na Znievskej ulici v Petržalke, budú fungovať niektoré športoviská v rámci kampusu športu a zdravia, aj keď nebude úplne hotový. Budeme pokračovať ďalšími dvoma etapami obchvatu Malokarpatska, rekonštruovať cesty a taktiež zveľaďovať pamiatky.

Aké sú plány na rozvoj cestovného ruchu a pritiahnutie turistov?

Chceme sa zamerať na komplexný rozvoj tematických ciest v Bratislavskom kraji s tým, aby sa zvýšil počet prenocovaní. Aby návštevníci nechodili iba na jednodňové výlety. Chceme tu hudobných turistov, to sú zväčša bohatí a vzdelaní ľudia, ktorí vyhľadávajú hudobnú turistiku, a my tú hudobnú tradíciu máme veľmi bohatú. Golfová turistika, cykloturistika, vinárska turistika – to sú všetko veci, na ktoré sa chceme v tomto volebnom období zamerať.

Kancelária BSK v Bruseli oslavuje 20. výročie založenia. Má svoje opodstatnenie a význam?

Dôvodom vzniku tejto kancelárie bola potreba účasti slovenských regiónov na tvorbe európskej regionálnej politiky a participácia na európskych projektoch. Práca v Bruseli má často veľmi technický charakter, ale je skvelé vidieť, ako sa neskôr prejaví vo forme konkrétnych projektov, ktoré zlepšujú život obyvateľov kraja. Bol som pôvodne nastavený tak, že toto je určite zbytočný náklad a poďme to zavrieť. Našťastie, som to neurobil a nechal som si vysvetliť, čo to všetko prináša. Pozrel som sa na nákladovú časť a potom na potenciálne benefity. Keď sme si urobili analýzu, zistili sme, že bruselská kancelária pri prevádzkových nákladoch, ktoré sa hýbu na úrovni približne 100.000 eur ročne, prináša desiatky miliónov eur späť pre kraj. Vďaka nej máme na najbližšie programové obdobie do územia garantovaných a komitovaných približne 500 miliónov eur.

Zľava riaditeľka Úradu BSK Patrícia Mešťan, župan Juraj Droba, vicežupan Mikuláš Krippel, riaditeľka zariadenia Edita Kruzslíková, riaditeľka župného odboru sociálnych vecí Marica Šiková
Zľava riaditeľka Úradu BSK Patrícia Mešťan, župan Juraj Droba, vicežupan Mikuláš Krippel, riaditeľka zariadenia Edita Kruzslíková, riaditeľka župného odboru sociálnych vecí Marica Šiková

Zdroj: TASR