Hlasujte za najkrajšie obnovenú pamiatku v Bratislavskom kraji

472

Ktorá pamiatka nám rozpovie svoj príbeh? Teraz je rad na vás, vyberte svojho víťaza

Vyhlásenie 17. ročníka prestížnej súťaže Fénix – Kultúrna pamiatka roka sa uskutočnilo 2. novembra 2023. Jedná sa o súťaž, ktorá inšpiruje, motivuje a podporuje vlastníkov cenných národných kultúrnych pamiatok v neľahkom úsilí o ich záchranu a obnovu.

Bratislavský kraj má v súťaži hneď dve pamiatky:

Za synagógu v Senci hlasujte tu: https://www.kpr-fenix.sk/hlasovanie/pribeh/synagoga-v-senci

V miestach rozhrania Podunajskej pahorkatiny a Podunajskej nížiny sa v stredoveku pretínali trasy dôležitých obchodných ciest. Na ich križovatke sa sformovala osada a neskôr dedina, ktorá sa spomína už v r. 1252 pod nemeckým názvom Zemch. Horná časť Žitného ostrova mala totiž v tých časoch nemecké väčšinové obyvateľstvo. V r. 1412 sa dnešný Senec spomína už ako stanica na vyberanie mýtnych poplatkov a v priebehu 15. storočia sa stal trhovým mestečkom. Stál tu dokonca strážny hrádok, od ktorého je odvodený vtedajší historický názov „Wartberg“. Slávnou kapitolou histórie mesta je pôsobenie prvej vzdelávacej hospodársko-ekonomickej inštitúcie vysokoškolského typu v rokoch 1763 až 1776. „Collegium Oeconomicum“ založila Mária Terézia s pričinením dvorského kancelára Františka Eszterházyho. Časom sa zo Senca stalo dôležité centrum Bratislavskej župy a v 19. storočí sídlo okresu. Na prelome 19. a 20. storočia bol Senec prosperujúcim a otvoreným mestom, ktorého integrálnou súčasťou bola aj početná židovská komunita. Staršia synagóga z r. 1827 prestala časom kapacitne vyhovovať.

Preto si židovská obec v r. 1906 na dnešnom Mierovom námestí postavila novú synagógu podľa projektov miestneho staviteľa Jozefa Halzla.

Jej architektúra je kombináciou neorománskeho a tzv. maurského štýlu. Plasticky členenej uličnej fasáde dominuje veľké rozetové okno na poschodí a vstupný portál s typickým podkovovitým oblúkom. V nadstavbe štítu priečelia je vlys s hexagramom Dávidovej hviezdy a tabuľami Desatora. Obdĺžnikový pôdorys objektu je dispozične členený na predsieň a hlavný jednoloďový priestor. Z predsiene vedú postranné schodiská na ženské galérie na poschodí. Pri stavbe sa použili aj moderné konštrukčné prvky ako liatinové podpery galérií a železné nosníky stropu. Z hodnotných výtvarných a umelecko-remeselných prvkov sa zachoval kazetový strop, dvere, časť okien a zvyšky pôvodnej dekoratívnej výmaľby. Vzácne umývadlo s donátorskou tabuľou z predsiene synagógy počas obnovy ukradli. V areáli synagógy sú zvyšky obytno-rituálneho komplexu s rituálnym kúpeľom (mikva), kopulovitou murovanou pecou a studňou.

Väčšina seneckého židovského obyvateľstva tragicky zahynula počas holokaustu. Snahu o obnovenie života komunity zmaril komunistický režim. V r. 1956 zabral synagógu štát a využíval ju ako skladové priestory a sýpku. Posledné desaťročia pamiatka chátrala a menila sa na ruinu. V r. 2015 synagógu od Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v SR za symbolické 1 Euro kúpil Bratislavský samosprávny kraj. Zámerom kraja bolo synagógu obnoviť a adaptovať na polyfunkčné kultúrnospoločenské centrum s expozíciou dejín židovskej kultúry regiónu. Obnova pamiatky prebehla v rokoch 2018 až 2023 a jej súčasťou bolo aj vybudovanie prevádzkového a návštevníckeho zázemia, tzv. infopavilónu v areáli synagógy. Obnova zvyškov rituálno-obytného komplexu sa zatiaľ nerealizovala.

Lokalita: Senec
Vlastník: Bratislavský samosprávny kraj
Obnova: komplexná obnova, 2018 – 2023
Št. pamiatkový dozor a metodika obnovy: KPÚ Bratislava, Mgr. N. Ferusová
Projektová dokumentácia: H.B.S. projekt s.r.o., Ing. arch. J. Sekan, Ing. arch. P. Šimko, Ing. arch. B. Ivan, GEO IGS s.r.o., RNDr. E. Blažo
Vyhodnotenie stavebno-technického stavu: Ing. arch. J. Karásek, Ing. arch. M. Čurilla
Statický posudok: Ing. B. Bohunický
Dendrologický posudok: prof. Ing. L. Reinprecht, CSc.
Architektonicko-historický a umelecko-historický výskum: Mgr. E. Sabadošová
Reštaurátorský výskum, návrh na reštaurovanie: Mgr. art. T. Molnár, Mgr. art. P. Ševčík
Vykonávateľ reštaurovania: Mgr. art. P. Ševčík
Realizácia: SOAR s.r.o.

Za kaštieľ v Čunove hlasujte tu: https://www.kpr-fenix.sk/hlasovanie/pribeh/kastiel-v-cunove

Územie dnešného Čunova sa spomína už v 13. storočí. Vzniku väčších stabilných sídelných útvarov však dlho bránili najmä prírodné podmienky. Otvorenú nížinu často zaplavoval Dunaj a bola posiata nehostinnými močiarmi. Dokladá to aj historický názov obce, odvodený od staromaďarského „chunn“, čo znamená močiar. Dnešná podoba obce sa začala formovať až po r. 1518. Vtedy tu našli útočisko Chorváti utekajúci pred Turkami. Výrazný rozvoj zaznamenalo Čunovo až v čase, keď sa majiteľom miestneho panstva stal grófsky rod Szapáry. Peter Szapáry dal v Čunove medzi rokmi 1757 až 1781 postaviť neskorobarokový kaštieľ. Nešlo o rodinnú rezidenciu, ale o menšiu vidiecku stavbu, ktorú Szapáryovci využívali najmä v lete, počas pobytov na panstve. Jednoposchodový objekt kaštieľa je čiastočne podpivničený a zastrešený valbovou strechou. Obdĺžnikový pôdorys má trojtraktovú dispozíciu so stredovou chodbou a dvomi vstupmi. Vedľajší zadný vstup na juhozápade viedol do priľahlého parku. Dominujúcim architektonickým prvkom kaštieľa je klasicistický portikus hlavného vstupu s trojuholníkovou atikou na severovýchodnej fasáde.

Dal ho pristavať Jozef Szapáry počas klasicistickej prestavby v r. 1807. Fasády sú hladké, akcentované len kamennými šambránami (orámovanie) okien a korunnou rímsou. V interiéri sa zachovali valené a pruské klenby, časť priestorov je plochostropá. Ústredným priestorom je veľká sála. Zvláštnosťou sú suterénne priestory, ktoré sú síce dostupné z interiéru, ale ležia mimo pôdorysu kaštieľa. Zaujímavá je maliarska výtvarná výzdoba interiéru s motívmi kvetov, klasov a poľnohospodárskeho náradia. Pozoruhodná je aj na stenách namaľovaná imitácia tapiet a rámovaných obrazov. Szapáryovci odpredali čunovský veľkostatok aj s kaštieľom v r. 1905 grófovi Elemérovi Lonayovi a jeho manželke, belgickej princeznej Štefánii. Mimochodom, bola to vdova po nepodarenom následníkovi habsburského trónu, Rudolfovi. Po prvej svetovej vojne až do r. 1947 bolo Čunovo súčasťou Maďarska. Po znárodnení slúžil kaštieľ nejakú dobu na rôzne hospodárske účely a posledné desaťročia už len chátral bez využitia.

V poslednej štvrtine 20. storočia prebehla čiastočná obnova pamiatky, v rámci ktorej bol opravený krov, časť stropov a doplnené okenné šambrány. Žiaľ, zároveň došlo k nenávratnému zničeniu časti nálezových omietkových vrstiev v interiéri. Práce boli prerušené pre nedostatok financií a stavebnotechnický stav objektu sa ešte viac zhoršil. Predmetom komplexnej obnovy a reštaurovania v rokoch 2021 až 2023 boli všetky stavebné, umeleckoremeselné a výtvarné prvky pamiatky. Zároveň bolo na nové využitie adaptované podkrovie a zrevitalizovala sa aj kaštieľska záhrada. Pribudlo oplotenie areálu, parkovisko a informačné panely. Po obnove pamiatka slúži ako moderné regionálne ekocentrum. Neplánovaným benefitom obnovy je nález zvyškov barokovo klasicistických nástenných malieb zo začiatku 19. storočia.

Lokalita: Čunovo
Vlastník: Hlavné mesto SR Bratislava, nájomca Bratislavský samosprávny kraj
Obnova: komplexná obnova, 2021 – 2023
Št. pamiatkový dozor a metodika obnovy: KPÚ Bratislava, Mgr. N. Ferusová
Projektová dokumentácia: Ing. arch. I. Jarina, Ing. arch. M. Kubovský
Architektonicko-historický a umelecko-historický výskum: PhDr. Z. Zvarová, Mgr. T. Janura, Ing. V. Vagenknechtová
Reštaurátorský výskum a návrh na reštaurovanie, vykonávateľ reštaurovania: Akad. mal. V. Mýtnik, Mgr. art. P. Ševčík, Mgr. art. P. Záhora, Mgr. art. T. Molnár, Mgr. art. P. Hrachovský
Realizácia: MBM-GROUP a.s.