Obradná sieň ortodoxného židovského cintorína od architekta Weinwurma bola prvou modernou pohrebnou architektúrou v Prešporku.
„Jednoduchosť, ktorú navrhoval, bola fajnová, dômyselná, založená na dokonalom detaile, výbere materiálu,“ definuje prácu architekta Friedricha Weinwurma kunsthistorička Henrieta Moravčíková, autorka unikátnej monografie tohto dlho opomínaného prešporského architekta, ktorý pritom, paradoxne, do značnej miery kreoval tvár medzivojnovej Bratislavy. Práve židovská obradná sieň, ktorú spolu so svojím nerozlučným kolegom Ignácom Vécseiom vytvoril v rokoch 1928 – 1929, je dokonalým dôkazom tejto definície. Stavba, ktorú nezasvätení nájdu len ťažko, je skutočným utajeným zákutím hlavného mesta. Dom smútku sa ukrýva za kamenným múrom na ortodoxnom židovskom cintoríne na Žižkovej ulici.
Oceňovaná
„Obradná sieň vybudovaná na základe objednávky istého židovského spolku na ortodoxnom cintoríne v Prešporku ukazuje, že aj tento najstarší zo všetkých cirkevných spolkov sa tiež zbavil všetkého zlého konvenčného, prihlásil sa k novej vecnosti a túto budovu nechal postaviť ako účelovú stavbu,“ napísali v roku 1931 o dome smútku v istom nemeckom odbornom časopise. A ako vo svojej knihe Friedrich Weinwurm – Architekt dodáva H. Moravčíková, budova bola skutočne ukážkou praktického, nie na efekt orientovaného navrhovania.
„Prevádzka budovy mala okrem priestorov na vykonanie pohrebného obradu zahŕňať aj patričné hygienické a technické zázemie a dokonca aj dvojicu bytov,“ vysvetľuje odborníčka.
Obrady aj bývanie
Weimwurm komplex vytvoril z dvoch traktov, pričom celý jeden trakt – vo výške dvoch podlaží – vyčlenil samotnej obradnej sieni. Meditatívnu atmosféru strohého interiéru s tmavosivými stenami v kombinácii s chladnou sivobielou šachovnicovou dlažbou spolu ešte umocňovalo severné svetlo, ktoré do siene plynulo z oceľových okien. Na stenách visia modlitby, ktoré sa pozostalí modlia počas pohrebu.
V susednom trakte umiestnil architekt rituálnu umyváreň telesných pozostatkov a ďalšie „technické“ miestnosti. Na druhom poschodí tohto traktu boli byty.
Prvá moderná pohrebná stavba
Ako hovorí Henrieta Moravčíková, táto budova bola unikátom už v čase svojho vzniku. „Bola prvou modernou pohrebnou architektúrou v meste. Pôdorysné riešenie zohľadňovalo jednak racionalizáciu vnútornej prevádzky, ale súčasne dômyselne reagovalo aj na scénografiu pohrebného obradu. Pôsobivý účinok pritom architekti docielili výlučne s použitím vecnej architektonickej formy,“ vysvetlila v denníku SME.
Mimochodom, obradná sieň nie je jedinou veľkou stavbou, ktorú si od architektonickej kancelárie Weinwurm – Vécsei objednala židovská obec. Už v roku 1925 pre ňu naprojektovali židovskú nemocnicu na Šulekovej.
Opravená bez zmien
Na rozdiel od mnohých ďalších Weinwurmových stavieb – obzvlášť kaviarne Astória na Suchom mýte – obradná sieň ortodoxného židovského cintorína sa dočkala pozornosti až desaťročia po svojom vzniku. V roku 2018 ju citlivo a s rešpektom k autorovi zrekonštruovala židovská náboženská obec.
„V súčasnosti to je jediné dielo Weinwurma a Vécseia, ktoré bolo obnovené do pôvodnej podoby so zachovaním originálnych materiálov a prvkov,“ povedala H. Moravčíková. „To, čo dnes máte možnosť vidieť na ortodoxnom židovskom cintoríne, je taká podoba architektúry, akú Weinwurm na konci 20. rokov 20. storočia navrhol. Nič nevymenili, len zreštaurovali,“ ocenila.
Zdroj: Staromestské noviny; Foto: Barbora Jančárová
