Milan Horňák je archeológ, ktorý pracoval aj na významnom náleze pohrebiska v Podunajských Biskupiciach.
Pýtali sme sa ho, na čom pracuje, aké poklady ešte môžeme na Slovensku nájsť a či má nejaký archeologický sen.
Na čom pracujete teraz?
Momentálne pracujem na publikácii venovanej pohrebisku zo staršej doby bronzovej, ktoré som preskúmal v roku 2010 v Melčiciach, neďaleko Nového Mesta nad Váhom.
Ako ste sa dostali k práci archeológa?
Bol to môj dávny sen, ktorý som začal snívať už na základnej škole, kde ma veľmi bavili hodiny dejepisu, to pokračovalo aj na strednej škole. A keď prišlo na otázku, čo by som šiel študovať, odpoveď bola ľahká – vybral som si štúdium histórie a archeológie.
Ktorý váš doterajší nález má najvyššiu hodnotu pre vás osobne?
Asi to bude nález pohrebiska z obdobia Avarského kaganátu v Podunajských Biskupiciach, pri jeho výskume som sa cítil ako v seriáli od National Geographic.
Ktoré kúty sveta ste vďaka práci precestovali?
Pracoval som v Čechách, v Slovinsku, Poľsku, Srbsku a Macedónsku.
Boli ste súčasťou tímu, ktorý pracoval na jednom z najväčších nálezísk na Slovensku pri Podunajských Biskupiciach. Čím sú tieto vykopávky jedinečné?
Ide o pohrebisko, ktoré svojou rozlohou 485 preskúmaných hrobov nám umožňuje hľadať odpovede na závažné historické otázky spojené z koncom Avarského kaganátu na začiatku 9. storočia.
Ako by ste laikovi vysvetlili, aký významný je tento nález pre Slovensko a našu históriu?
Napríklad nález mince franského kráľa Karla Veľkého v jednom z hrobov nám umožňuje archeologicky potvrdiť to, čo poznáme zo stredovekých písomných kroník a priamo ho spojiť s naším územím.
Ako si myslíte, že by bolo najlepšie odprezentovať tieto nálezy verejnosti?
Určite dobrou a moderne graficky urobenou monografiou a výstavou.
Má takýto objav potenciál aj pre rozvoj cestovného ruchu?
Nepochybne, pretože Avari sú neokukaná a dostatočne tajomná problematika, ktorá keď sa vhodne odprezentuje – napríklad ako zážitkové archeologické centrum, môže byť lákadlom pre rôzne skupiny obyvateľstva.
Myslíte si, že na Slovensku je viacero takýchto miest, o ktorých nevieme a objavíme ich náhodou?
Dá sa povedať, že väčšinu nálezísk ešte nepoznáme a skrývajú sa v zemi. A to je tá krása archeológie, nikdy neviete, čo nájdete.
Keď niečo objavíte, kto to vlastní?
Vždy je vlastníkom Slovenská republika.
Ktorá lokalita má podľa vás veľký potenciál?
Ak sme spomenuli Podunajské Biskupice, tak by som povedal, že náš výskum je v tejto lokalite len v začiatkoch. Fenomenálne nálezy z obdobia rímskej ríše alebo Avarského kaganátu sa nám podarilo rozšíriť nálezom zaniknutého stredovekého mestečka, ktoré sme našli pomocou leteckého snímkovania.
Pomáha vám pri práci digitálna éra a moderné technológie?
Áno, ja veľmi rád pracujem so snímkami tzv. Lidaru, čo je vlastne skenovanie zemského povrchu, s pomocou ktorého vieme identifikovať nové lokality.
Je podľa vás na Slovensku archeológia na dostatočnej úrovni, alebo by mala dostať viac podpory napríklad na vzdelávanie alebo používanie moderných technológií? Ako sme na tom v porovnaní s okolitými krajinami?
Úplne zaostávame, napríklad čo s týka Lidaru v Slovinsku sme začali robiť s touto technológiou v roku 2007, v Čechách začali asi pre 7 rokmi a ich dáta sú voľne dostupné na internete. U nás ešte nemáme ani územie republiky nalietané.
Archeológia je plná tajomstiev. Je nejaké, ktoré vás obzvlášť láka a chceli by ste ho rozlúsknuť?
Hm, to je ťažká otázka. Keď mňa strašne veľa vecí baví. Ale asi by som chcel nájsť nejaký neznámy zaniknutý hrad.
Ktoré obdobie histórie je vám najbližšie?
Mám rád obdobie neskorej doby bronzovej, 1. stor. pred n.l. a včasného stredoveku.
Aké predpoklady či schopnosti by mal mať dobrý archeológ?
Mal by mať rád cestovanie, ovládať jazyky a mať zmysel pre dobrodružstvo a byť snílek.
Je nejaký archeologický sen, ktorý si chcete splniť? Miesto, ktoré chcete navštíviť?
Mojím snom je ísť si pozrieť do Jordánska zaniknuté mesto Petra.
Doc. Dr. Milan Horňák je zanietený archeológ a jaskyniar. Základné štúdium archeológie absolvoval v Nitre, doktorát a docentskú habilitáciu skončil na Univerzite v Ľubľane v Slovinsku. Na Slovensku sa podieľal na viacerých výskumoch, z ktorých spomenieme napríklad výskum Čachtického a Bratislavského hradu. V zahraničí pôsobil hlavne na Balkáne, kde skúmal napr. rímske mesto v Celeia (dnes Celje) v Slovinsku, osadu z doby kamennej Vinča pri Belehrade v Srbsku alebo hrobku z 5. stor. pred n. l. v dedinke Brazda neďaleko mesta Skopje v Macedónsku. V Turčianskej kotline sa venuje prieskumu pravekých hradísk v horách Malej a Veľkej Fatry. Je zástancom aplikovania nových moderných metód v archeologickom výskume a pri prezentácii pamiatok. V rokoch 2016-2018 viedol archeologický výskum pri výstavbe bratislavského diaľničného obchvatu, počas ktorého bolo preskúmané aj pohrebisko z obdobia avarského kaganátu v Bratislave-Podunajských Biskupiciach a neskoro antický germánsky dvorec zo 4 .storočia. Za tieto objavy obdržal dve ocenenia za Pamiatkový objav roka za rok 2017 a za rok 2018.
