Súčasťou Víkendu zatvorených hraníc bola aj medzinárodná diskusia Úteky za slobodou

1557

Online diskusiu Úteky za slobodou organizoval Bratislavský samosprávny kraj v spolupráci s Ústavom pamäti národa a Denníkom SME.

Hlavnou myšlienkou diskusie bola problematika Železnej opony a jej dopadov na každodenný život občanov Československa a celého východného bloku pre rokom 1989, ktorá nebola len deliacou čiarou dvoch kultúr východu a západu, ale aj fyzickou prekážkou slobody.   

V nasledujúcich riadkoch Vám prinášame niekoľko odpovedí našich hostí.

Peter Mikle archivár a odborník na Železnú oponu spomenul, čo hrozilo ľudom pri úteku cez hranice: „Kým v 50. rokoch, keď vás chytili na štátnej hranici ste mohli dostať v rozmedzí jedného až piatich rokov ťažkého väzenia, postupne sa tento trest uvoľňoval, kedy od 60. rokov sa už dostávali menšie tresty ročné a nakoniec v 70. a 80. rokoch to bolo najčastejšie iba šesť mesiacov“.

O tom či niekto z tých, ktorí boli zodpovední za streľbu na hraniciach bol aj odsúdený porozprával český spisovateľ, publicista a historik Luděk Navara: „Boli potrestaní štyria vojaci, ktorí boli vojakmi základnej služby, čo je veľmi zaujímavé, ale to nebola ich vojna, oni tam nešli dobrovoľne, že tam budú niekomu ubližovať. A tí, ktorí im velili, ktorí tú Železnú oponu vybudovali, tí ktorí ju kontrolovali, dostávali hlásenia čo sa tam deje, tak nikto z nich potrestaný nebol.“

Súčasťou diskusie bol aj Marcin Bieniada z Poľska, ktorému sa v roku 1982 podarilo utiecť cez hranicu do Rakúska neďaleko Devína. Na otázku či bol pripravený položiť svoj život za útek a či mu to za to stálo odpovedal: „Jasné, ja som počítal s tým, že zahyniem. Ale bol som tiež dobre pripravený, nebol som ako taký blázon, ale snažil som sa čo najlepšie pripraviť a pomôcť svojmu šťastiu. Potom som sa dozvedel, že iba päť percent prešlo cez hranicu a deväťdesiat päť percent chytili.

Celý záznam diskusie si môžete pozrieť tu: