Ľudia bez domova

Najdôležitejšími identifikovanými problémami sú zdravotné problémy, ktorými dlhodobo trpí takmer polovica ľudí bez domova, viac ako polovica ľudí bez domova čelí exekúciám a tiež viac ako polovica z nich má problém s dlhmi. Kapacita v zariadeniach na území hlavného mesta je dlhodobo nedostatočná, chýbajú miesta pre ľudí bez domova, ktorí potrebujú celodennú zdravotnú starostlivosť.

Dostupnosť bývania

• najhoršia cenová dostupnosť na Slovensku napriek najvyšším príjmom, čo výrazne sťažuje obyvateľom BSK zabezpečiť si vlastné bývanie.
• v BSK sa priemerne ročne dokončuje 5 000 nových bytov
• výstavba a obstarávanie obecných nájomných bytov má od roku 2010 klesajúcu tendenciu: v roku 2018 bolo v SR dokončených a obstaraných len 1 580 (8,3 % zo všetkých dokončených bytov) obecných nájomných bytov
• priemerná plocha dokončených bytov bola 65 m²– záujem je hlavne o menšie byty
• v súčasnosti sa cena za m² nehnuteľnosti pohybuje okolo 2 000 € – oproti roku 2015 nárast o takmer 400 €
• záujem obyvateľov o nájomné bývanie potvrdzuje aj počet novoprijatých a nevybavených žiadostí
• chýba presná evidencia o počte obecných nájomných bytov a ich využívaní. Podľa dotazníkového prieskumu sú obecné nájomné byty najčastejšie poskytované osamelým rodičom s deťmi (156 bytov) a mladým rodinám s deťmi (161 bytov), u ktorých je vysoká pravdepodobnosť, že sú schopní platiť nájomné a poplatky za služby spojené s užívaním bytu

Ľudia bez domova

• podľa výsledkov výskumu z roku 2016 je v Bratislave minimálne 2 064 ľudí bez domova, z toho 1 780 dospelých osôb a 284 detí
• neoficiálne odhady hovoria však až o 4 000 až 5 000 ľuďoch bez domova
• takmer 50 % ľudí bez domova trpí dlhodobým zdravotným problémom, až 61 % z nich čelí exekúciám a viac ako polovica má problém s dlhmi

• rast nadobúdacích cien nehnuteľnosti – vysoká zadlženosť
• vysoké ceny trhového nájomného – nedostatok obecných nájomných bytov
• nedostatok cenovo dostupného bývania
• neexistujúca evidencia nájomných bytov
• nedostatočná kapacita zariadení pre ľudí bez domova, osobitne so zdravotným postihnutím

• Získavanie presnejších informácií o počte ľudí bez domova

Údaje o počte ľudí bez domova sú vzhľadom na ich nedostupnosť z oficiálnych zdrojov nepresné a iba odhadované, navyše ak sú získavané, tak iba veľmi nepravidelne. Nevyhnutným predpokladom pre zabezpečenie potrebnej pomoci v oblasti sociálnej inklúzie ľudí bez domova sú informácie o počte ľudí, pre ktorých je pomoc potrebná a ich základné charakteristiky (vek, zdravotné riziká a podobne). BSK je regiónom, ktorý je v rámci SR z hľadiska počtu ľudí bez domova najohrozenejším. Presnejšie informácie umožnia nielen lepšie zabezpečenie nevyhnutnej pomoci v krízových situáciách, ale aj adresnejšiu intervenciu v zabezpečovaní inkluzívneho prostredia pre ľudí bez domova.

Cieľ: Získanie presnejšieho prehľadu o počte ľudí bez domova na území BSK pravidelným monitorovaním v zariadeniach a v teréne za účelom efektívnejšej pomoci pre cieľovú skupinu.

• Zabezpečenie dostupnej zdravotnej starostlivosti pre ľudí bez domova v krízových situáciách

Výskumy ukazujú, že až 50% ľudí bez domova trpí dlhodobým zdravotnými problémami. Preto je dôležité, aby bola pre ľudí bez domova dostupná pomoc krízovej intervencie, poradenstvo, nevyhnutná zdravotná starostlivosť, prístrešok a následná sociálna starostlivosť.

Cieľ: Zlepšenie intervencie zdravotnej pomoci pre ľudí bez domova, ktorí sa ocitli v kritickej situácii, napríklad pri vážnych zdravotných problémoch, po prepustení z hospitalizácie a podobne.

• Vytváranie inkluzívneho prostredia pre ľudí bez domova prostredníctvom adresnej pomoci

Sociálnu inklúziu pre ľudí bez domova je možné zabezpečovať prostredníctvom rôznych aktívnych a inovatívnych foriem pomoci. Viaceré koncepty dobrej praxe využívané v zahraničí sa postupne stávajú aj súčasťou slovenskej praxe (napríklad koncept housing first). Je potrebné podporovať rôzne formy zabezpečujúce inklúziu ľudí bez domova a vytvárať priestor pre ich realizáciu.

Cieľ: Zlepšenie sociálnej inklúzie ľudí bez domova prostredníctvom aktívnych foriem začleňovania, adresnej pomoci v oblasti bývania (housing first), prostredníctvom adresnej sociálnej práce ako napríklad pomoc pri hľadaní pracovných príležitostí (mentoring) v integračných centrách.