Nízkopríjmové skupiny

Hoci BSK je v rámci SR z hľadiska dostupnosti pracovných príležitostí aj výšky miezd na prvom mieste, je zrejmé, že v kontexte zamestnanosti existuje skupina obyvateľov, ktorá sa napriek zamestnaniu nachádza pod hranicou chudoby. Mzdové a príjmové nerovnosti sa neustále zvyšujú.

Vo výške priemernej mesačnej nominálnej mzdy podľa odvetví sú výrazné rozdiely, ktoré poukazujú na skupiny pracujúcich s nízkymi príjmami. V poľnohospodárstve, administratívnych a podporných službách, vzdelávaní a ostatných činnostiach je výška mesačnej mzdy približne o 30 % nižšia a v ubytovacích a stravovacích službách až o 45 % nižšia v porovnaní s priemernou mzdou.

Osobitným problémom je zamestnanosť žien a životná úroveň nízkopríjmových domácností, najmä ak ide o domácnosti žien – samoživiteliek s dieťaťom do troch rokov. Nepostačujúca kapacita a dostupnosť zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku spolu s nízkym počtom pracovných miest na kratší pracovný čas (úväzok) sú častokrát prekážkou aktívneho zapojenia sa žien na trh práce, kariérneho postupu s dôsledkami na príjmy a životnú úroveň týchto rodín.

V kontexte sociálnej inklúzie je dôležité zavádzať také opatrenia, ktoré zabezpečia ochranu pred chudobou a s ňou spojeným sociálnym vylúčením tých členov domácností, ktorých sa príjmová chudoba týka. Ide predovšetkým o neúplné a mnohopočetné rodiny, v ktorých sú sociálne ohrozené najmä deti.

Fakty

Ekonomická aktivita a zamestnanosť obyvateľstva

  • 54 % ekonomicky aktívnych obyvateľov a miera ekonomickej aktivity 65,4 %
  • vzdelanostná úroveň EAO sa zvyšuje, viac ako 80 % EAO má úplné stredné a vysokoškolské vzdelanie
  • 187,7 tis. ekonomicky neaktívnych obyvateľov starších ako 15 rokov
  • počet zamestnaných 344,2 tis. osôb a miera zamestnanosti 76,8 %
  • približne 83 % zamestnaných má vysokoškolské a úplné stredné vzdelanie s maturitou, 17 % nižšie stredné a základné vzdelanie
  • rozhodujúcimi hospodárskymi odvetviami zamestnanosti obyvateľstva sú služby (takmer 70 % zamestnaných), priemysel, odborné, vedecké a technické činnosti, verejná správa a obrana

Mzdy

  • priemerná nominálna mesačná mzda v roku 2018 bola 1 523 €
  • mzdy sú v mestských okresoch Bratislavy, v okresoch zázemia Bratislavy sú približne o 35 % nižšie
  • vo výške priemernej mesačnej nominálnej mzdy podľa odvetví sú výrazné rozdiely, ktoré poukazujú na skupiny pracujúcich s nízkymi príjmami
  • najvyššia priemerná mesačná mzda je v priemysle (1 744 €), v odvetviach dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu (2 315 €), finančné a poisťovacie činnosti (2 079 €), informácie a komunikácia (2 409 €)
  • v poľnohospodárstve, administratívnych a podporných službách, vzdelávaní a ostatných činnostiach je výška mesačnej mzdy približne o 30 % nižšia, v ubytovacích a stravovacích službách až o 45 % nižšia v porovnaní s priemerom
  • 20 % zamestnancov v odvetviach s najvyššími mzdami zarobí 2,5-krát viac ako 20 % zamestnancov v odvetviach s najnižšími mzdami, ktorí sú v zmysle sociálnej inklúzie potenciálne ohrození chudobou

Nárast nerovností a riziko chudoby

  • Vysoká zadlženosť obyvateľstva – na 1 000 obyv. pripadalo 78,6 exekúcií
  • rozdelenie domácností podľa mesačného ekvivalentného disponibilného príjmu naznačuje príjmové nerovnosti
  • podľa indikátora nerovnomerného príjmového rozdelenia S80/S20 BSK dosiahol 4,2: suma ekvivalentných príjmov 20 % osôb s najvyššími príjmami je približne 4-krát vyššia ako suma príjmov 20 % osôb s najnižšími príjmami
  • 57,3 % domácností BSK uvádza ťažkosti pri platení zvyčajných výdavkov
  • 82,1 % domácností BSK uvádza, že platiť celkové náklady na bývanie domácnosť zaťažujú, splácať pôžičky, leasing, nákup na splátky zaťažuje až 90,8 % domácností, pričom 50,5 % zaťažuje veľmi, čo je najvyššia hodnota na Slovensku (priemer je 42,2 % domácností)
  • v roku 2018 v BSK žilo 27,6 tis. osôb (4,2 % obyv.) pod hranicou chudoby a miera rizika chudoby – 60 % mediánu bola 4,3 %

Najväčšie výzvy

  • mzdové a príjmové nerovnosti v kontexte nadpriemerných výdavkov domácností
  • nadpriemerné výdavky domácností, najmä v súvislosti s cenami nehnuteľností

Návrhy na zmenu

  • Monitoring nízkopríjmových domácností

Pre sociálne začleňovanie osôb, ktorých sa týka sociálne vylúčenie v dôsledku nízkeho príjmu je dôležitý najmä ich monitoring. Preto je potrebné poznať a pravidelne monitorovať relevantné štatistické indikátory súvisiace s príjmom a výdavkami vo vzťahu k štruktúre domácnosti.

Cieľ: Zlepšovanie štatistického prehľadu o počte a štruktúre nízkopríjmových domácností v BSK prostredníctvom dostupných dát.

  • Zlepšenie dostupnosti služieb pre nízkopríjmové skupiny obyvateľov

 Členovia nízkopríjmových domácností môžu čeliť nemožnosti zaplatiť si služby práve v dôsledku nízkeho príjmu. Platené služby môžu byť zabezpečované prostredníctvom neformálnej pomoci a dobrovoľníctva a podporované v komunitných centrách, ktoré sa tak môžu stať centrami sociálnej inklúzie ohrozených skupín obyvateľov. Pre zosúladenie pracovného a rodinného života je potrebné zabezpečiť potrebnú kapacitu zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku.

Cieľ: Utváranie inkluzívneho prostredia pre členov domácností s nízkym príjmom prostredníctvom poskytovania služieb, ktoré si tieto domácnosti vzhľadom na nízky príjem nemôžu dovoliť a vybudovanie potrebám zodpovedajúcej kapacity zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku. 

Menu

Koncepcia sociálnej inklúzie

Prejsť na obsah