Navštívte Senec: Prekrásna synagóga a “Slovenské Tahiti”

558
Senec už zdobí krásna fasáda synagógy, ktorú zrekonštruoval Bratislavský kraj.
Senec už zdobí krásna fasáda synagógy, ktorú zrekonštruoval Bratislavský kraj.

Senec je známy hlavne ako letovisko. Prekrásne Slnečné jazerá majú vďaka farbe vody, plážam a počtu slnečných dní takmer prímorskú atmosféru. Senec však patrí aj medzi vinárske mestá a nájdete v ňom aj historický klenot, zrekonštruovanú synagógu.

Hlavné námestie má najmä v lete veľmi príjemnú atmosféru a zdobí ho hneď niekoľko zaujímavých budov. Takmer exotickú dovolenku zažijete na Slnečných jazerách a pri prechádzke mestom natrafíte aj na mimoriadne významnú synagógu, ktorú sme len nedávno zrekonštruovali. Večery môžete tráviť pri skvelých lokálnych vínach, keďže Senec je zároveň súčasťou Malokarpatského regiónu.

Z histórie Senca

Senec sa v písomných prameňoch spomína prvýkrát v roku 1252 ako villa (dedina) Zemch. Podobne ako v mnohých iných lokalitách horného Žitného ostrova a obcí v okolí Bratislavy, bol v stredoveku ovplyvňovaný väčšinovým nemeckým etnikom. Kostol sv. Mikuláša sa v písomných správach spomína od roku 1323. Okrem kostola hrali hlavnú úlohu aj týždenné trhy doložené od roku 1333 a obchodné cesty, ktoré viedli týmto smerom – vďaka nim sa Senec od roku 1412 spomína ako stanica pre vyberanie mýtnych poplatkov.V tomto období tvorilo mestečko vlastníctvo dvoch významných rodov: Svätojurských a Rozhanovských.

Neskôr sa dostalo do vlastníctva Thurzovcov a ich príbuzných rodov. Od roku 1636 tu boli zemepánmi Esterházyovci. V Senci sa roku 1574 narodil Albert Molnár Szenczi, kalvínsky duchovný, básnik a prekladateľ, významný predstaviteľ protestantského vzdelávania. V Senci sa odohrávala aj jedna z dôležitých kapitol uhorského osvietenského vzdelávania. V roku 1763 tu zriadila panovníčka Mária Terézia v úzkej súčinnosti s uhorským dvorským kancelárom Františkom Esterházym prvú školu vysokoškolského typu s hospodárskym a ekonomickýcm zameraním.

Na zábere môžete vidieť seneckú synagógu ešte pred rekonštrukciou.

Hlavné námestie v centre mesta s fontánkou pred Mestským úradom sa nazýva aj Mierové námestie. Začína sa tu pešia zóna, ktorá vedie až k južnej strane Slnečných jazier. Park na Mierovom námestí je pekne obnovený, jeho revitalizácia prebehla v roku 2006.

Hlavné námestie je v lete príjemným miestom na relax.

Najvzácnejšou historickou pamiatkou na centrálnom námestí Senca je renesančný kaštielik Turecký dom, ktorý zažil aj útok Turkov v roku 1663. V rokoch 1556 – 60 ho dal postaviť bratislavský župan Krištof Baťán. Pevnostný charakter objektu dokumentujú oblúčikovité strieľne a polkruhové štítky atiky stavbu nielen zdobili, ale aj chránili obrancov objektu. Nikdy však skutočnou pevnosťou nebol. Zaujímavosťou stavby je nárožná valcovitá veža (bastión) typická pre stavby z obdobia tureckých vpádov. Po strate obrannej funkcie bola vo veži miestnosť, kde sa nachádzala a bavila šľachta. Dnes v ňom sídli Mestské múzeum, ale slúži aj ako informačné turistické centrum. Múzeum disponuje dvomi stálymi expozíciami prírody (živej a neživej) a staršími dejinami mesta a okolia. 

Mestské múzem v Senci v budove Tureckého domu – renesančnej kúrie.

V juhozápadnej časti seneckého námestia na kopcovitom návrší stojí najstaršia historicko-umelecká stavba mesta – kostol svätého Mikuláša. Základy kostola pochádzajú z obdobia gotiky, po niekoľkých prestavbách získal dnešnú podobu, dnes je z veľkej časti v barokovom slohu.

Kostol sv. Mikuláša.

Asi najznámejší je Senec kvôli krásnym Slnečným jazerám. Rekreačný areál je zároveň aj dejiskom najväčších kultúrnych podujatí mesta – Seneckého leta a Veľkého letného karnevalu.

V Senci to žije najmä v lete. Toto je záber z Veľkého letného karnevalu v roku 2019.

Senecké jazerá alebo “Slovenské Tahiti”

Senec je známy predovšetkým ako letné turistické centrum vďaka svojim jazerám. Vznikli dolovaním štrku počas stavby železnice v druhej polovici 19. storočia.

Názov “Slovenské Tahiti” vznikol aj kvôli farbe vody, ktorá naozaj pripomína tropické pláže, ale aj množstvom slnečných dní v tejto oblasti.

Slnečné jazerá pôvodne tvorilo 5 samostatných jazier, neskôr sa zlúčili do jedného a vytvorili obrovské s rozlohou 80 hektárov a hĺbkou 12 metrov. Ako prírodné kúpalisko ho začali Senčania využívať v roku 1919 a vtedy bolo známe ako Slovenské Tahiti. Neskôr sa premenovalo na súčasné Slnečné jazerá.

Senecká synagóga vyrástla do krásy

Chátrala 65 rokov a dnes už opäť zdobí Senec. Rekonštrukciu seneckej synaģogy realizujeme my a čaká nás posledná fáza. Vybudujeme v nej nové multifunkčné kultúrno-spoločenské centrum, kde sa budeme stretávať na rôznych vernisážach, diskusiách, workshopoch, koncertoch a ďalších skvelých podujatiach. V chráme budete môcť spoznať aj históriu židovskej kultúry. Náš cieľ bol zachrániť túto vzácnu pamiatku a zároveň vytvoriť krásny priestor, ktorý bude spájať.

Nádhernú fasádu môžete obdivovať takmer rok. Čakajú nás finálne práce a potom bude synagóga otvorená verejnosti.

A takto to vyzerá vnútri:

Prvá synagóga bola v Senci postavená v roku 1825, v roku 1904 bola zrenovovaná do súčasnej podoby v secesnom slohu s orientálnymi prvkami.

Pri rekonštrukcii synagógy sme v záhrade odhalili vzácne kúpele mikve. V židovskej viere majú očistnú funkciu pre mužov aj ženy a sú súčasťou významných rituálov. Tvorí ich prezliekáreň, bazén a kúrenisko s nádržou. Voda sa privádza čerpadlom zo studne a nesmie sa ohrievať priamo. Kúpele sú na Slovensku raritou a po dokončení rekonštrukcie sa stanú súčasťou expozície a budete ich môcť navštíviť.

Rituálne kúpele mikve boli odhalené náhodou. Sú veľmi cenné po archeologickej, ale aj kultúrno-spoločenskej stránke.

Ak vás zaujíma, ako sa menila senecká synagóga, pozrite si naše video a prejdite sa ňou (zatiaľ) virtuálne: